Eurozóna sa dočkala uvoľnenia menovej politiky, Američania čakajú
11. 6. 2024
Zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Tento týždeň bude zasadať americká centrálna banka Fed a na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) by mala svoje sadzby ponechať na aktuálnych úrovniach 5,25 % až 5,50 %. Dôvodom sú naďalej silné dáta, ktoré prichádzajú z americkej ekonomiky, uviedol v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. ECB minulý týždeň podľa očakávaní znížila svoje sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.), čím začala s postupným uvoľňovaním doteraz prísnej menovej politiky.
„Stále platí, že sadzby bude Fed znižovať, až keď získa väčšiu istotu, že inflácia sa udržateľne pohybuje smerom k dvom percentám. Očakávania trhov ohľadne začiatku znižovania sadzieb zo strany americkej centrálnej banky sa posunuli do jesene," priblížil Kočiš.
Poukázal na to, že zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala. Časť odpovede treba podľa analytika hľadať vo fiškálnych stimuloch, ktoré možno vidieť aj vo zvýšených deficitoch z ostatných rokov. Verejné výdavky USA prispeli v roku 2023 k štvrtine hospodárskeho rastu. Obrat v tejto politike nenaznačujú ani odhady pre budúce roky, čo bude naďalej vytvárať inflačné tlaky. Americká inflácia sa za posledný rok síce zmiernila, ale zostáva vysoká, upozornil analytik. Jej medziročná hodnota dosiahla v apríli 3,4 %, pričom údaje o inflácii boli najmä v prvom kvartáli celkovo vyššie, ako sa očakávalo. Americká a európska inflácia majú sčasti rôzne príčiny, čo môže vysvetľovať aj rôzne načasovanie zmien v menovej politike na oboch brehoch Atlantiku.
V
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska centrálna banka bude zvyšovať sadzby ďalej
19. 12. 2022
Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Je to nevyhnutné na zmiernenie vysokej inflácie, povedal v pondelok viceprezident ECB Luis de Guindos. Zároveň dodal, že kedy banka s týmto procesom skončí, nie je známe. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Zvyšovanie úrokových sadzieb sa neskončilo, budú ešte ďalšie. Dokedy však budú rásť, to neviem. Naozaj úprimne, neviem," povedal De Guindos, pričom dodal, že ECB je odhodlaná stlačiť infláciu na úroveň strednodobého inflačného cieľa na úrovni dve percentá. Naposledy zvýšila ECB úrokové sadzby vo štvrtok 15. decembra, aj keď rozsah zvýšenia v porovnaní s predchádzajúcimi krokmi zmiernila. Banka zvýšila sadzby o 50 bázických bodov, zatiaľ čo na predchádzajúcich zasadnutiach ich zdvihla o 75 bodov. Ostatné zvýšenie však znamená, že úrokové sadzby v eurozóne sú v súčasnosti najvyššie za posledných 14 rokov.
V
EU schválila balík s 18 miliardami pre Ukrajinu
16. 12. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili zložito dohodnutý kompromis ohľadom prístupu Maďarska k fondom Únie, finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku a zavedenia minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré hovorí o potvrdení "megadohody". Tá bola prvýkrát ohlásená v pondelok, na poslednú chvíľu ju ale ohrozili výhrady Poľska k daňovej zložke.
"Členské krajiny schválili kompromis o 18 miliardách eur pre Ukrajinu, minimálnu daň pre veľké korporácie, maďarský plán obnovy a odolnosti a o rozpočtovej kondící. Písomná procedúra je teraz ukončená, "uvádza české predsedníctvo.
Dohoda znamená, že Európskej únie na budúci rok na základe spoločnej pôžičky poskytne Ukrajine systematickú finančnú podporu na zabezpečenie základných funkcií štátu zasiahnutého ruskou inváziou. Tento postup sprvu blokovala Budapešť, ktorá sa pre obavy Bruselu o stav právneho štátu v Maďarsku zároveň ocitla v dvojitom spore o prístup k miliardám eur z fondov Únie. Otázky maďarského plánu obnovy po pandémii a zablokovania časti peňazí z tradičných fondov Európskej únie boli potom spojené s plánom podpory Ukrajiny a schvaľované spoločne.
Do balíka bol zahrnutý aj dlho prejednávaný návrh o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy, ktorý je súčasťou širšieho medzinárodného plánu. V Európskej únií sa proti zámeru tiež stavalo Maďarsko, v pondelok však české predsedníctvo ohlásilo predbežnú dohodu o celej sade návrhov, ktorá zahŕňala isté zníženie objemu zablokovaných maďarských fondov.
V
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. FOTO: Reuters Členské štáty Európskej únie prijali ďalší balík sankcií voči Rusku
16. 12. 2022
Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu Európskej únie v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.
Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť".
Členské krajiny Únie rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.
Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by Únia mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.
Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny Európskej únie si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité.
Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany Únie zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.
V
Maďarsko zápasí s ťažkou ekonomickou situáciou
9. 12. 2022
Maďarská vláda v súvislosti so sankciami schválenými Európskou úniou rozhodla v prípade ropnej spoločnosti MOL o zvýšení doterajšej 40-percentnej dane z nadmerného zisku na 95 percent. Kabinet to oznámil vo štvrtok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti. "V dôsledku rozhodnutí Bruselu sú v celej Európe sankčné ceny palív. Odoberieme nadmerné zisky podnikom, ktorých sa to týka, a presmerujeme ich do fondu na ochranu domácností pri platení režijných nákladov," píše sa v príspevku vlády na sociálnej sieti.
Predseda vlády Viktor Orbán 25. mája avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu domácností pri platení ich režijných nákladov, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany na posilnenie armády.
Do fondov prispievajú veľkou časťou svojho "nadmerného" zisku banky, poisťovne, obchodné reťazce a letecké spoločnosti. Opatrenie je podľa Orbána ohraničené na roky 2022 a 2023.
Vláda vzhľadom na medzinárodnú krízovú situáciu zrušila s platnosťou od utorka 23:00 hodiny cenový strop pre pohonné látky. Ten zaviedli 15. novembra 2021 pre základné druhy pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Zrušenie regulovanej ceny paliva odôvodnil kabinet "bruselskými sankciami" a zákazom dodávok ropy do EÚ, ktorý vstúpil do platnosti v pondelok.
V