Eurozóna sa dočkala uvoľnenia menovej politiky, Američania čakajú
11. 6. 2024
Zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Tento týždeň bude zasadať americká centrálna banka Fed a na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) by mala svoje sadzby ponechať na aktuálnych úrovniach 5,25 % až 5,50 %. Dôvodom sú naďalej silné dáta, ktoré prichádzajú z americkej ekonomiky, uviedol v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. ECB minulý týždeň podľa očakávaní znížila svoje sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.), čím začala s postupným uvoľňovaním doteraz prísnej menovej politiky.
„Stále platí, že sadzby bude Fed znižovať, až keď získa väčšiu istotu, že inflácia sa udržateľne pohybuje smerom k dvom percentám. Očakávania trhov ohľadne začiatku znižovania sadzieb zo strany americkej centrálnej banky sa posunuli do jesene," priblížil Kočiš.
Poukázal na to, že zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala. Časť odpovede treba podľa analytika hľadať vo fiškálnych stimuloch, ktoré možno vidieť aj vo zvýšených deficitoch z ostatných rokov. Verejné výdavky USA prispeli v roku 2023 k štvrtine hospodárskeho rastu. Obrat v tejto politike nenaznačujú ani odhady pre budúce roky, čo bude naďalej vytvárať inflačné tlaky. Americká inflácia sa za posledný rok síce zmiernila, ale zostáva vysoká, upozornil analytik. Jej medziročná hodnota dosiahla v apríli 3,4 %, pričom údaje o inflácii boli najmä v prvom kvartáli celkovo vyššie, ako sa očakávalo. Americká a európska inflácia majú sčasti rôzne príčiny, čo môže vysvetľovať aj rôzne načasovanie zmien v menovej politike na oboch brehoch Atlantiku.
V
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile
20. 11. 2020
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile. Maďarsko s Poľskom získali v protieurópskom ťažení ďalšieho spojenca – Slovinsko. Naši susedia pohrozili zablokovaním spoločného európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 spolu s plánom obnovy ešte v pondelok, teraz sa k nim pridáva aj dvojmiliónová alpská krajina.
„Len nezávislý súdny orgán dokáže rozhodnúť, čo je vláda práva, a nie politická väčšina,“ napísal slovinský premiér Janez Janša v liste, ktorý adresoval predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Dôvodom skepsy troch krajín je to, že Únia využívanie prostriedkov z oboch fondov podmienila princípom dodržiavania právneho štátu. Finančný plán spolu za 1,8 bilióna eur, ktorý politici schválili ešte v júli, sa tak otriasa v základoch. Náš južný sused sa obáva toho, že by musel prijať európske podmienky migrácie. „Po prijatí súčasného návrhu by neexistovala žiadna prekážka v prepojení vyplácania fondov členským krajinám s podporou imigrácie a vo vydieraní krajín, ktoré sa stavajú proti nej,“ uviedol maďarský premiér Viktor Orbán vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MTI.
V
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V
Slovensko porastie rýchlejšie ako Európska únia
6. 11. 2020
Hospodársky rast Slovenska bude v najbližších dvoch rokoch o niečo rýchlejší ako celkovo v 19-člennej eurozóne alebo 27-člennej EÚ. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK). Podľa ekonomických predpovedí exekutívy EÚ ekonomika eurozóny sa tento rok prepadne až o 7,8 percenta a ekonomika SR o 7,7 percenta. Zároveň miera hospodárskeho rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá byť slabšia, ako sa doteraz predpokladalo, čo platí tak pre EÚ ako celok, ako aj pre eurozónu.
Ak v roku 2021 hospodársky rast v eurozóne bude na úrovni 4,2 percenta a v EÚ na úrovni 4,1 percenta, v prípade Slovenska sa odhaduje 4,7-percentný rast. V roku 2022 by ekonomika eurozóny a aj EÚ mala zhodne narásť o 3 percenta, avšak v prípade Slovenska sa rast odhaduje na 4,3 %. Prognózy EK naznačili, že ak Slovensko tento rok ukončí s dvojpercentnou infláciou, tá by na budúci rok mala medziročne klesnúť o 0,7 percenta a v roku 2022 sa vyšplhá na úroveň 1,4 percenta.
V