Eurozóna čelí historicky najvyššej inflácii
4. 4. 2022
Priebežné dáta indexu spotrebiteľských cien za marec v eurozóne minulý týždeň ukázali historický rast inflácie na 7,5 z februárových 5,8 percenta. Jadrová inflácia zaznamenala nárast z 2,7 na tri percentá.
Rozdiel medzi štandardnou a jadrovou infláciou ukazuje, ako výrazne je zdražovanie ťahané potravinami, či palivami. Situácia sa zrejme v nasledujúcich mesiacoch nezlepší. Vzhľadom na napäté vzťahy s Ruskom sa môžeme dočkať ďalšieho zdraženia energií, čo bude tlačiť infláciu nahor.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Protesty žltých viest zasiahli francúzsku ekonomiku
1. 3. 2019
Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu. V médiách to dnes povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám.
Demonštrácie dosiahli vrchol v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal dnes Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters. Francúzsky štatistický úrad INSEE dnes potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.
Slovensko sa v čerpaní peňazí EÚ umiestnilo medzi poslednými
28. 2. 2019
V rámci V4 je na tom najlepšie Maďarsko. Slovensko bolo podľa úrovne čerpania finančných prostriedkov Európskej únie ku koncu roka 2018 na 23. mieste spomedzi 28 členských krajín. S podielom prijatých platieb z Európskej komisie 24,22 percenta (3,709 miliardy eur) obsadilo zároveň posledné štvrté miesto v rámci krajín V4. Priemerná miera čerpania zdrojov EÚ členskými krajinami k 31. decembru minulého roka predstavovala 27,51 percenta. Vyplýva to z informácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 až 2020 ku koncu vlaňajška.
Spomedzi krajín V4 je vo využívaní peňazí EÚ najlepšie Maďarsko s podielom 31,39 percenta (v EÚ 11. miesto), Poľsko dosiahlo podiel 27,99 percenta (13. miesto) a Česká republika 25,20 percenta (21. miesto). V rámci EÚ je na čele Fínsko s podielom čerpania zhruba 50 percenta, nasledujú Írsko (45 percenta), Luxembursko (44 percent), Rakúsko (43 percenta), Švédsko a Cyprus (35 percent), Portugalsko a Estónsko (34 percent) a prvú desiatku uzatvárajú Grécko a Litva (33 percent).
Za Slovenskom sú na tom ešte horšie od 24. miesta Slovinsko (24 percent), Španielsko (22 percent), Taliansko a Malta (20 percent) a Chorvátsko (16 percent).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brusel zaplatí prvú veľkú opravu mostov
27. 2. 2019
Štát ratuje mosty za eurofondy. Slovenská správa ciest v uplynulých týždňoch zazmluvnila zhruba 20 miliónov eur, ktoré sa dostanú do všetkých krajov po Slovensku s výnimkou Bratislavského.
Celkovo sa za tieto peniaze dočká rekonštrukcie 26 mostov, ktoré sú v kritickom alebo havarijnom stave. Dohromady by si pozornosť vyžadovali stovky stavieb. Až 10 miliónov na opravy poputuje do Trnavského a Nitrianskeho kraja. Zrekonštruujú mosty v Holíči, Leviciach, Nitre, Nových Zámkoch či v Slatine. Druhú polovicu zdrojov si rozdelí zvyšok Slovenska. Rekonštrukčné práce na všetkých mostoch spočívajú v kompletnej výmene vozovky, izolácie, odvodnenia, chodníkov, ríms, zábradlia a mostných záverov, spresňuje Slovenská správa ciest. Počet mostov v havarijnom stave začal rapídne stúpať v roku 2010. Za šesť rokov stúpol ich počet na cestách prvej triedy 24-násobne.
Brexit by mohol byť odložený až na rok 2021
25. 2. 2019
Odchod Británie z Európskej únie by mohol byť napokon odložený až na rok 2021. S odvolaním sa na nemenované zdroje z EÚ to v nedeľu napísal britský denník The Guardian.
Plán odkladu brexitu na rok 2021 v súčasnosti podľa uvedených zdrojov skúmajú najvyšší predstavitelia EÚ. Zástancom odloženia brexitu na výrazne neskorší termín, než je súčasný 29. marec 2019, je údajne aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Podľa Tuska by sa mal uplatniť takýto scenár v prípade, ak bude parlament v Londýne aj naďalej odmietať dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorú s Bruselom vyrokovala britská premiérka Theresa Mayová.