Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska kultúrna identita
11. 1. 2010
Španielsko vyvinie na upevnenie európskej kultúrnej identity viac úsilia. Počas minulotýždňovej návštevy Rady to potvrdila to ministerka kultúry Ángeles González-Sinde. Medzi priority svojho šesťmesačného predsedníctva Španielsko v kultúrnej oblasti zaradilo rozvoj kultúrneho turizmu vytvorením značky Európskeho kultúrneho dedičstva, digitalizáciu kultúrneho trhu a zviditeľnenie kultúry ako záruku sociálneho a ekonomického rozvoja. Kultúre by sa v Európe mala venovať rovnaká pozornosť ako iným, viac rozvinutým odvetviam.
Akcie, ktoré bude predsedníctvo organizovať, sa zamerajú na prezentáciu kultúrneho dedičstva a súčasných umelcov, rovnosť pohlaví, medzikultúrny dialóg a rozmanitosť. Kultúrne snahy krajina bude rozvíjať predovšetkým doma alebo zasielať propagačné materiály do rôznych geografických oblastí osobitného záujmu, akou je Brusel, Budapešť a Šanghaj. Toto úsilie chce v rámci masívnej kultúrnej kampane vyvíjať po celom svete.
Španielsko, ako prvá predsednícka krajina EÚ, ktorá sa Lisabonskou zmluvou, prezentuje sociálne a kultúrne iniciatívy ako strategické aj pre ekonomický rozvoj. Podľa ministerky je kultúra základom pre Európu rovnako, ako je Európa základom pre kultúru.“
Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast
11. 1. 2010
Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok.
Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne.
Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie.
Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti.
Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe.
Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
Hospodárska kríza môže byť dôvodom na harmonizáciu daní v EÚ
8. 1. 2010
Podľa politických expertov v Európskom parlamente (EP), môže byť hospodárska kríza príležitosťou na harmonizáciu priamych daní a väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie harmonizácia priamych daní pravdepodobne môže pôsobiť ako päsť na oko. V dlhodobej vízii, ktorú predstavili v decembri 2009 experti EP, však spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík hrá hlavnú rolu.
Správa predstavuje len názory odborníkov a nevyjadruje oficiálnu politiku Európskeho parlamentu. Správa pracuje s tromi scenármi, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že aj napriek tomu, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, je zatiaľ nerealistická.
Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotný trh. Odborníci dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým bude takéto riešenie prijaté, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.
Celoeurópsky licenčný systém v oblasti internetovej hudby a filmu
8. 1. 2010
Španielske predsedníctvo si ako jeden z cieľov stanovilo riešenie problému digitálneho autorského práva a internetového pirátstva. Návrh na vytvorenie celoeurópskeho alebo „multi-teritoriálneho“ licenčného systému v oblasti hudby a filmu na internete tak opäť ožíva.
V Európe hudobné autorské práva spravuje viacero spoločností, ktoré vyberajú patentové poplatky za to, keď sa piesne hrajú naživo alebo keď ich hrajú v médiách, vrátane internetu. Doteraz sa týmto spoločnostiam darilo chrániť autorské práva na národnej úrovni, ale s rastom významu internetu rastie aj potreba vytvoriť cezhraničný biznis model v tejto oblasti.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes v júli 2009 začala dláždiť cestu na vytvorenie celoeurópskej inkasnej spoločnosti keď sa jej podarilo presvedčiť 24 európskych spoločností na to, aby vo svojich kontraktoch upustili od klauzuly, ktorá autorovi hudby znemožňuje prechod do inej spoločnosti.
K prerokovaniu oblasti manažmentu digitálnych práv dôjde pravdepodobne na májovom stretnutí ministrov telekomunikácií členských štátov EÚ v Madride.
O zavedení celoeurópskeho systému licencovania Európska komisia diskutuje už od roku 2004, kedy sa Viviane Reding stala eurokomisárkou pre informačnú spoločnosť a médiá. Exekutíva EÚ svoje plány po prvý raz nahlas vyjadrila v tzv. reflekčnom dokumente v októbri 2009.