Európski oceliari bijú na poplach. Hrozí odvetviu tvrdý pád?
30. 3. 2023
Európski výrobcovia ocele prežívajú náročné obdobie. Ničí ich konkurencia z tretích krajín, klesajú im zákazky v Európe, rastie cena železnej rudy alebo im robia vrásky na čele emisné povolenky, ktoré ich nútia znižovať emisie oxidu uhličitého.
Nemecký ekonomický denník Handelsblatt dokonca hovorí o hrozbe recesie. Situácia sa zdá byť vážna a na poplach bijú aj samotní európski výrobcovia ocele.
O úskaliach európskeho oceliarskeho priemyslu sa diskutovalo aj na nedávnej konferencii Európskej asociácie ocele (Eurofer). Prezident Euroferu Geert Van Poelvoorde povedal, že „odvetvie čelí zložitým geopolitickým, ekonomickým a environmentálnym nástrahám.”
„Uvedené záležitosti majú potenciál vymazať celé európske oceliarstvo," varoval Van Poelvoorde.
Ešte pred šiestimi mesiacmi bolo mnoho firiem v oceliarskom odvetví v nádeji, že sa konjunktúra v priebehu roka opäť vráti. Postupne sa však začína ukazovať, že tento optimizmus bol predčasný...
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.
EÚ chystá finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur
12. 3. 2018
Európska komisia (EK) je pripravená poskytnúť Ukrajine v rámci finančnej pomoci ďalšiu jednu miliardu eur, uvoľnenie týchto prostriedkov však závisí od pokroku v realizácii hospodárskych reforiem. Oznámila to dnes EK. V najbližších dňoch má krajinu navštíviť šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vo forme pôžičiek a ďalšej výpomoci Európska únia už Ukrajine poskytla 2,8 miliardy eur. Akokoľvek Brusel Ukrajinu podporuje, skutočnosť, že boj Kyjeva s korupciou aj proces prepracovanie súdneho systému má niekoľko slabých miest, je pre neho dôvodom na obavy. Predstavitelia únie preto na Ukrajinu naliehajú, aby svoje záväzky splnila a reformy vykonala. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis zdôraznil, že rozhodnutie poskytnúť krajine ďalšie prostriedky je prejavom odhodlania EÚ pomôcť jej. Ukrajine sa nepodarilo splniť všetky podmienky pre uvoľnenie poslednej splátky úverov vo výške 600 miliónov eur v rámci predchádzajúceho programu pomoci, ktorého platnosť skončila v januári. Štvrtý program finančnej pomoci, ktorý navrhla EK, musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.