Európski oceliari bijú na poplach. Hrozí odvetviu tvrdý pád?
30. 3. 2023
Európski výrobcovia ocele prežívajú náročné obdobie. Ničí ich konkurencia z tretích krajín, klesajú im zákazky v Európe, rastie cena železnej rudy alebo im robia vrásky na čele emisné povolenky, ktoré ich nútia znižovať emisie oxidu uhličitého.
Nemecký ekonomický denník Handelsblatt dokonca hovorí o hrozbe recesie. Situácia sa zdá byť vážna a na poplach bijú aj samotní európski výrobcovia ocele.
O úskaliach európskeho oceliarskeho priemyslu sa diskutovalo aj na nedávnej konferencii Európskej asociácie ocele (Eurofer). Prezident Euroferu Geert Van Poelvoorde povedal, že „odvetvie čelí zložitým geopolitickým, ekonomickým a environmentálnym nástrahám.”
„Uvedené záležitosti majú potenciál vymazať celé európske oceliarstvo," varoval Van Poelvoorde.
Ešte pred šiestimi mesiacmi bolo mnoho firiem v oceliarskom odvetví v nádeji, že sa konjunktúra v priebehu roka opäť vráti. Postupne sa však začína ukazovať, že tento optimizmus bol predčasný...
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
Zahraničné talenty by si Briti mali udržať daňami
10. 8. 2009
Pred dôsledkami rozhodnutia zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe napraviť stav verejných financií varoval britskú vládu Inštitút pre výskum verejnej mienky.
Veľká Británia by sa podľa správy
Inštitútu pre výskum verejnej politiky (IPPR) mala pokúsiť udržať si
talentovaných migrantov, ktorí ju v čoraz väčšej miere opúšťajú. Snaží sa ich zaujať
daňovými úľavami.
Pred dôsledkami rozhodnutia
zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe
napraviť stav verejných financií varoval IPPR. Pri transformovaní na znalostné
hospodárstvo to britskej ekonomike môže skôr uškodiť.
Vyššia daňová
sadzba zasiahne najmä talentovaných zahraničných profesionálov, ktorí postupne
strácajú záujem pracovať vo Veľkej Británii.
Tí, ktorí tam pracovali doteraz,
vo zvýšenej miere odchádzajú za lepšími podmienkami v iných štátoch. V správe sa
uvádza, že Britániu v roku 2007 opustilo viac ako 190 tisíc takýchto „mozgov“ a
odhaduje, že v roku 2008 toto číslo bude ešte vyššie.
Inštitút vládu vyzval, aby urobila viac pre to, aby talenty v Británii ostávali.
Napríklad daňovými úľavami či
zjednodušením vízového procesu. Kľúčoví
profesionáli budú podľa odborníkov vyhľadávať tie krajiny, ktoré im ponúknu
najlepšie podmienky. Tie, ktoré budú mať najmenšie bariéry zaujmú nielen kvalifikovanú pracovnú silu, ale
aj investorov. IPPR upozorňuje najmä na Francúzsko, Španielsko, Belgicko a
Švajčiarsko, ktoré vytvorili pre takýchto migrantov špecifické daňové schémy.
EÚ môže profitovať zo služieb v internetovom prostredí
7. 8. 2009
Krajiny EÚ majú vhodné predpoklady, aby sa transformovali na ekonomiky, ktoré aktívne využívajú a profitujú zo služieb poskytovaných v internetovom prostredí.
Konštatuje
to nová správa Európskej komisie. V niektorých smeroch však analýza protirečí
iným podobným štúdiám.
Správu
predstavila Európska komisia v utorok 4. augusta. Podľa správy je súčasný
stav nasledovný: 56 % Európanov používa internet pravidelne a 80 %
používateľov sa pripája cez širokopásmové linky.
Európska
komisia píše na svojej stránke, že tieto
štatistiky z Európy robia svetového lídra širokopásmového
internetu. Táto informácia je na druhej
strane v kontraste s tým, čo tvrdí analytický portál budde.com.au,
podľa ktorého má najvyšší počet širokopásmových služieb na obyvateľa. Na
začiatku roka 2009 bolo do širokopásmovej internetovej infraštruktúry
pripojených viac ako 90 % tamojších domácností.
Južná Kórea
predbehla EÚ aj v otázke budovania tzv.
sietí ďalšej generácie (NGN). Kým v
Európe sa téma optických sietí len otvára a diskutuje o tom, ako sa projekt
zaplatí, Južná Kórea takéto siete buduje. Dominantný telekomunikačný operátor KT chce aj napriek
svetovej hospodárskej kríze do roku 2010 prebudovať všetky svoje dátové siete
na optické vlákna.
Správa
Európskej komisie pokračuje, že Európa je svetovou mocnosťou aj v otázke
rozšírenia mobilných telefónov: Európa je prvým skutočným mobilným kontinentom,
kde existuje viac zákazníkov ako obyvateľov (podiel sa šplhá k 119 %).
Európska
digitálna ekonomika má obrovský potenciál prinášať vysoký zisk naprieč všetkými
sektormi. Aby sa ale táto výhoda premenila na udržateľný rast a tvorbu
pracovných miest, vlády musia preukázať líderstvo tým, že prijmú koordinované
politiky, ktoré prekonajú súčasné bariéry pre nové služby. Vyhlásila to komisárka, zodpovedná za
informačnú spoločnosť a médiá.
Až dve tretiny robotníkov podporovaných z EGF našli prácu
6. 8. 2009
Vlani globalizačný fond pomohol desiatim tisícom robotníkov. Podľa správy, ktorú prijala Komisia –novú prácu si našli dve tretiny z nich.
Lídri EÚ sa v
decembri 2005 zhodli na vytvorení Európskeho fondu pre vyrovnanie následkov
globalizácie a Komisiu požiadali, aby vypracovala pravidlá jeho fungovania.
Myšlienka podporného fondu využívaného v
prípadoch, že tlakom globalizácie dôjde k masívnemu prepúšťaniu pracovníkov, sa
zrodila po francúzskom a holandskom „nie“ Ústavnej zmluve a veľkej
reštrukturalizácii vo francúzskej pobočke firmy HP, ktorá viedla k citeľnému
znižovaniu počtu pracovných miest. Hoci
sa pôvodne viacero členských krajín postavilo proti návrhu, cestu k existencii
mu otvorila kompromisná dohoda o Finančnej perspektíve na roky 2007-2013.
Od roku 2007 bolo predložených dokopy 22 žiadostí v celkovom objeme 130
miliónov € určených na pomoc 29 tisícom
prepustených pracovníkov najmä v automobilovom, textilnom sektore a tiež výrobe
elektroniky, počítačov a domácich spotrebičov.
Podľa Komisia záujem o čerpanie pomoci pre robotníkov,
prepustených vplyvom globalizácie rastie. Vo svojej správe sa okrem počtu
podporenej pracovnej sily Komisia zaoberá aj jej opätovným návratom na nové
pozície. Vlani si našli prácu viac ako dve tretiny (69 %) z takmer desaťtisíc
robotníkov.
Komisár zodpovedný za zamestnanosť Vladimír Špidla upozornil okrem toho, že
prehodnotili pravidlá o poskytovaní pomoci a rozšírili ich tak, aby pomohli
zmierniť sociálne dôsledky globálnej krízy a pomôcť prepusteným rýchlo sa
prispôsobiť zmenám na pracovnom trhu.