Európski oceliari bijú na poplach. Hrozí odvetviu tvrdý pád?
30. 3. 2023
Európski výrobcovia ocele prežívajú náročné obdobie. Ničí ich konkurencia z tretích krajín, klesajú im zákazky v Európe, rastie cena železnej rudy alebo im robia vrásky na čele emisné povolenky, ktoré ich nútia znižovať emisie oxidu uhličitého.
Nemecký ekonomický denník Handelsblatt dokonca hovorí o hrozbe recesie. Situácia sa zdá byť vážna a na poplach bijú aj samotní európski výrobcovia ocele.
O úskaliach európskeho oceliarskeho priemyslu sa diskutovalo aj na nedávnej konferencii Európskej asociácie ocele (Eurofer). Prezident Euroferu Geert Van Poelvoorde povedal, že „odvetvie čelí zložitým geopolitickým, ekonomickým a environmentálnym nástrahám.”
„Uvedené záležitosti majú potenciál vymazať celé európske oceliarstvo," varoval Van Poelvoorde.
Ešte pred šiestimi mesiacmi bolo mnoho firiem v oceliarskom odvetví v nádeji, že sa konjunktúra v priebehu roka opäť vráti. Postupne sa však začína ukazovať, že tento optimizmus bol predčasný...
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Kampaň o hrozbách sociálnych sietí pre mladistvých
10. 2. 2010
Európske inštitúcie začali včera kampaň na zvýšenie povedomia o hrozbách, ktoré pre mladistvých pod 18 rokov môžu predstavovať stránky sociálnych sietí ako Facebook. V rovnakom čase vyšla aj správa zdôrazňujúca nové riziká spojené s prístupom na sociálne siete pomocou mobilných telefónov.
Nedávny prieskum Eurobarometer ukázal, že väčšina mladistvých Európanov, ktorí používajú internet, je pravidelnými návštevníkmi stránok ako Facebook.
Európski tínedžeri často nemajú dostatočné povedomie o otázkach ochrany súkromia na týchto stránkach. Podľa zistení až 50 percent z nich neváha zverejňovať na internete svoje osobné údaje, ktoré môžu na internete ostať navždy a môže ich každý vidieť.
Zverejňovanie fotiek, ktoré sa momentálne zdajú byť nezabudnuteľným zážitkom s priateľmi, môžu mať v nasledujúcich rokoch vážne dôsledky, varuje nová eurokomisárka pre oblasť spravodlivosti a základných práv Viviane Redingová počas Európskeho dňa bezpečného internetu v Štrasburgu.
Ako príklad spomenula potenciálneho zamestnávateľa, ktorý tieto stránky môže neskôr navštíviť a podľa fotiek z minulosti posudzovať adepta na zamestnanie.
Nedávny prieskum ukazuje, že až polovica európskych náborcov si vyhľadáva informácie o budúcich zamestnancoch práve pomocou sociálnych sietí. Až štvrtina odmietnutých kandidátov neuspela práve kvôli internetovým zisteniam.
Kampaň inštitúcií EÚ nazvaná „Rozmýšľaj kým niečo zverejníš“, sa zameriava práve na naivných užívateľov sociálnych sietí a má zvýšiť povedomie o rizikách zdieľania informácií s cudzincami.
Kampaň je ako prvým určená sociálnym sieťam, od ktorých sa očakáva, že budú odosielať správne informácie a používať správny jazyk. Komisia sa obáva, že hoci sociálne siete prejavili vôľu zaoberať sa otázkami súkromia, existuje stále mnoho nedostatkov, ktoré mládeži bránia v tom, aby pre nich bola sociálna sieť bezpečnou skúsenosťou. Tieto zistenia zverejnila Európska komisia vo svojej správe 9. Februára 2010.
Mnohé sociálne siete tiež poskytujú ľahký prístup k informáciám o mladistvých. Často na to stačí len vyhľadávač. Pod paľbu kritiky sa dostal najmä Facebook. Táto najväčšia sociálna sieť nedávno zmenila nastavenia tak, že profily mnohých nepozorných ľudí, najmä mládeže, sú automaticky prístupné.
Keď EurActiv kontaktoval túto spoločnosť so sídlom v Kalifornii, Facebook žiadne detaily o svojej stratégii ohľadne ochrany súkromia neposkytol.
Na svojej oficiálnej stránke spoločnosť píše, že si jej užívatelia môžu sami nastaviť ochranu súkromia, no Facebook to nerobí automaticky.
Odhaduje sa, že do roku 2012 asi 20 percent predplatiteľov mobilných telefónov bude používať toto zariadenie na prístup do sociálnych sietí. V praxi to znamená viac ako 800 miliónov užívateľov sociálnych sietí cez internet na svete.
Mobilné telefóny riziká sociálnych sietí ešte zvyšujú, keďže komunikácia cez ne je taká rýchla, že prebieha takpovediac okamžite. Zverejnené foto s nelegálnym obsahom sa vo vzrastajúcom svete mobilného internetu môže okamžite dostať do obehu, čím sa násobí riziko ohrozenia.
Napríklad vo Francúzsku zverejnil policajt na svojom Facebook profile video, ktoré zobrazovalo útok na cestujúceho v autobuse. V priebehu niekoľkých hodín sa video rozšírilo pomocou sociálnej siete po celom svete, čím sa cestujúcemu spôsobila dvojitá ujma, keďže bolo ľahké ho identifikovať. Policajt bol obvinený z porušenia mlčanlivosti počas vyšetrovania hoci video krátko po jeho zverejnení stiahol.
Sociálne siete prístupné z mobilov tak nielenže všetko urýchľujú, dovoľujú tiež rýchle lokalizovanie užívateľa, objasňuje správa zverejnená agentúrou EÚ pre internetovú a informačnú bezpečnosť ENISA.
Pre používateľa je pomocou máp na mobiloch ľahké určiť, kde sa jeho priateľ nachádza a získať trasu cesty k tomu miestu. Agentúra varuje, že to zároveň predstavuje novú hrozbu v oblasti súkromia.
Summit proti špekulantom, ktorí neveria euru
9. 2. 2010
Makléri hedžových fondov podľa Financial Times stavili už takmer osem miliárd dolárov (5,81 mld. eur) na oslabovanie spoločnej európskej meny. Podpísala sa pod to najmä situácia v Grécku, ale aj Španielsku či Portugalsku. Podľa špekulantov sa pravdepodobnosť, že niektorá z týchto krajín bude musieť vyhlásiť štátny bankrot, zvyšuje. Už vo štvrtok sa preto predstavitelia Európskej únie zídu na mimoriadnom summite.
Aktivity hedžových fondov veľmi dobre odráža štatistika derivátovej burzy v Chicagu. Podľa tejto štatistiky špekulanti uzatvorili už vyše 40-tisíc stávok proti euru. V piatok sa spoločná mena dostala na osemmesačné minimum voči doláru. Dnes došlo k jej miernemu posilneniu na 1,3683 dolára za euro.
Grécko, Španielsko i Portugalsko sa snažia trhy upokojiť a tvrdia, že majú plány, ktoré zabránia nekontrolovanému rastu dlhu.
Už vo štvrtok sa predstavitelia Európskej únie zídu na mimoriadnom summite. Diskutovať majú o kríze, no podľa predpokladov analytikov by sa mohli dohodnúť aj na pomoci Grécku. Podľa agentúry Reuters v dôsledku mimoriadneho summitu skrátil svoju návštevu Austrálie aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet, čo je znamením, že ECB by mohla chystať pomoc Grécku.
Podľa trhového stratéga spoločnosti Sumitomo Trust Bansk existuje možnosť, že EÚ by mohla angažovať ECB na pomoc Grécku. Takáto pomoc by podľa neho mohla zmierniť obavy o fiškálne zdravie, ktoré sa rozšírili aj na Španielsko a Portugalsko.
Grécky minister financií pre agentúru Bloomberg však povedal, že zahraničie žiadať o pomoc nechcú a deficit bude riešiť vláda. Pomôcť by jej v tom malo vyššie ako plánované príjmov štátneho rozpočtu. V januári už tieto príjmy o niekoľko percentných bodov plán prekročili.
Grécko sa v problémoch topí pre svoj vysoký deficit, ktorý by tento rok mal dosiahnuť 12,7 percenta hrubého domáceho produktu. Krajiny eurozóny by však svoje deficity mali držať pod tromi percentami HDP. Grécko sľubuje, že do nastaveného limitu sa vtesná v roku 2012.
Európska únia má zvyčajne do roka štyri summity. V prípade naliehavých problémov sa však môžu uskutočniť ďalšie. Reuters pripomína tiež skutočnosť, že hoci prezident ECB sa zvykne summitov zúčastňovať, nechodí na každý. Ostatný summit únie sa pritom konal len v januári a ďalšie pravidelné stretnutie sa má uskutočniť v marci.
Slovenský podpredseda Európskej komisie potvrdený
9. 2. 2010
V Štrasburgu dnes Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu na čele so staronovým predsedom Josém Manuelom Barrosom. Slovenský zástupca Maroš Šefčovič bude v novej komisii zastávať post podpredsedu zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Svojho päťročného mandátu by sa Komisia v novom zložení mala ujať zajtra.
Hlasovanie o dôvere sa pôvodne malo uskutočniť už vlani na jeseň, odklad spôsobili problémy so zavedením Lisabonskej zmluvy. Ďalší posun bol v januári, keď svoju kandidatúru stiahla dezignovaná bulharská komisárka Rumjana Želevová, obvinená zo zatajovania svojich obchodných aktivít. Na post Bulharsko nominovalo novú komisárku Kristalinu Georgievovú.
V 27-člennej komisii pod vedením Barrosa je trinásť komisárov, ktorí pôsobili na komisárskych postoch aj doteraz, z toho sedem celý uplynulý mandát. EK bude mať sedem podpredsedov. Prvou podpredsedníčkou je Catherine Ashtonová, ktorá je zároveň aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre spoločnú zahraničnú politiku.
Prehľad všetkých eurokomisárov podľa krajín:
Belgicko - Karel De Gucht: obchod
Bulharsko - Kristalina Georgievová: medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc
Cyprus - Andrulla Vassiliová: vzdelávanie, kultúra, viacjazyčnosť a mládež
Česká republika - Štefan Füle: rozširovanie a európska susedská politika
Dánsko - Connie Hedegaardová: Opatrenia na ochranu klímy
Estónsko - Siim Kallas: doprava, podpredseda EK
Fínsko - Olli Rehn: hospodárske a menové záležitosti
Francúzsko - Michel Barnier: vnútorný trh a služby
Grécko - Maria Damanakiová: Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo
Holandsko - Neelie Kroesová: digitálna agenda, podpredsedníčka EK
Írsko - Máire Geogheganová Quinnová: výskum, inovácie a veda
Litva - Algirdas Šemeta: dane, colná únia, audit a boj proti korupcii
Lotyšsko - Andris Piebalgs: rozvoj
Luxembursko - Viviane Redingová: spravodlivosť a základné práva, podpredsedníčka EK
Maďarsko - László Andor: zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie
Malta - John Dalli: zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľov
Nemecko - Günther H. Oettinger: energetika
Poľsko - Janusz Lewandowski: rozpočet a finančné plánovanie
Portugalsko - José Manuel Barroso, predseda EK
Rakúsko - Johannes Hahn: regionálna politika
Rumunsko - Dacian Ciolos: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Slovensko - Maroš Šefčovič: medziinštitucionálne otázky a administratíva, podpredseda EK
Slovinsko - Janez Potočnik: životné prostredie
Španielsko - Joaquín Almunia: hospodárska súťaž, podpredseda EK
Švédsko - Cecilia Malmströmová: vnútorné záležitosti
Taliansko - Antonio Tajani: priemysel a podnikanie, podpredseda EK
Veľká Británia - Catherine Ashtonová: podpredsedníčka EK, Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Euro zachraňovala G7
8. 2. 2010
Európski ministri financií a centrálni bankári zo skupiny najrozvinutejších krajín sveta G7 cez víkend ubezpečovali, že Európa si vyrieši problémy sama bez pomoci Medzinárodného menového fondu.
Hovorilo sa o Grécku, Portugalsku a Španielsku a šéf ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker presviedčal svojich partnerov, že Európa si problém s nimi vyrieši sama. Reagoval tak na obavy svetových finančných trhov, že problémy zadlženého Grécka sa môžu zopakovať v ďalších krajinách. V poklese akciových trhov aj hodnoty eura sa odrazila nechuť investorov riskovať.
Kurz eura sa v piatok dostal k hranici 1,36 dolára za euro, čo bolo najmenej od mája minulého roka. V Španielsku a Portugalsku sa zvýšila riziková prirážka na vládne dlhopisy, čo znamená, že dnes si tieto krajiny požičiavajú drahšie ako pred pár mesiacmi.
Jeden z analytikov hovorí, že špekulácie o ohrození ďalších krajín eurozóny sú prehnané. Grécko si napríklad dokázalo nedávno cez štátne dlhopisy požičať osem miliárd eur, na rozdiel od Maďarska, ktoré zostalo odkázané na pomoc Medzinárodného menového fondu. Opatrenia na znižovanie zadlženia nedávno prijali Grécko aj Španielsko.