Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese tretí deň po sebe
11. 10. 2022
Zásobníky plynu v Európskej únii sú naplnené na 91 percent. To by malo krajinám regiónu poskytnúť rezervu na chladné mesiace, aj ak bude Rusko naďalej obmedzovať dodávky.
Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese tretí deň po sebe. Sústavné zvyšovanie zásob totiž znížilo obavy z nedostatku počas zimy aj napriek tomu, že Rusko eskalovalo vojnu na Ukrajine. Informuje o tom na základe správy agentúry Bloomberg.
Cena referenčného kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na holandskej burze TTF v utorok ráno klesla až o 2,7 percenta. Kontrakt neskôr vymazal časť strát a o 8:42 nášho času sa obchodoval s mínusom 0,7 percenta po 153 eur za megawatthodinu. Počas uplynulých dvoch obchodných dní cena TTF kontraktu celkovo padla o 12 percent.
Zásobníky plynu v Európskej únii sú naplnené na 91 percent, čo je viac než býva obvyklé. To by malo krajinám regiónu poskytnúť rezervu na chladné mesiace, aj ak bude Rusko naďalej obmedzovať dodávky. Ďalším faktorom sú snahy vlád o úspory energií.
Aj napriek terajšiemu poklesu sú však ceny plynu stále viac než štvornásobné v porovnaní s normálnymi úrovňami pre toto obdobie roka. Príčinou je vysoká závislosť Európy od dodávok ruských energií, ktoré sa v uplynulých mesiacoch postupne znižovali. Vlády sa snažia nahradzovať ruský plyn dodávkami z iných krajín, napríklad z Nórska či USA.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ usiluje o dohľad nad energetickými investíciami
20. 7. 2009
Európska komisia má záujem viac monitorovať národné investície do energetickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach. Patria k nim oblasti ako biopalivá, jadrová energia, plyn a zachytávanie a uskladňovanie CO2.
Komisia návrh
nariadenia o povinnosti štátov oznamovať investičné projekty energetickej
infraštruktúry predstavila 16. júla.
Komisár Piebalgs zdôraznil, že Únia by potrebovala práve tieto investície vzhľadom
na záväzky EÚ v oblasti klímy.
Komisiu zaujíma, či sa investičné projekty stanú realitou včas
na to, aby uspokojili budúci dopyt a naplnili energetické
a klimatické ciele. Tento záujem je v čase, keď vážna finančná
a hospodárska kríza spôsobuje škrty a meškanie energetických
investícií a zvyšuje neistotu v budúcich energetických projektoch,
pochopiteľný.
EÚ v rámci
plánu hospodárskej obnovy určila na investície do energetickej infraštruktúry
3,98 miliardy eur. Komisia však odhaduje, že na zlepšenie elektrickej siete a výrobných
kapacít bude potrebné investovať do roku 2030 investovať podstatne viac, a to
až jeden bilión eur, teda asi 250-krát
viac. Ďalších 150 miliárd by malo smerovať do plynárenských sietí. Únia bude len
tak bude schopná reagovať na výzvy
v oblasti bezpečnosti dodávok a klimatických zmien.
V spore o kanadské víza Praha hľadá solidaritu EÚ
15. 7. 2009
Česko protestuje proti obnoveniu vízovej povinnosti pre svojich občanov cestujúcich do Kanady. Rozhodlo sa vyjednávať s kanadským veľvyslancom a členské štáty EÚ vyzýva k podpore v snahe o zvrátenie rozhodnutia.
Od zrušenia vízovej povinnosti v
roku 2007, zaznamenala Kanada takmer
3000 žiadostí o azyl zo strany českých občanov, predovšetkým Rómov.
Väčšina Rómov sa podľa českých a kanadských médií odvolávala na strach z
rastúceho extrémizmu vo svojej krajine.
Kanada, ktorá poskytuje azylantom
štedrý sociálny balíček tvrdí, že český exodus vyčerpáva jej kapacity a
rozpočet imigračných služieb. Od včera (14. júla) sú tak Česi cestujúci do Kanady nútení ísť podať žiadosť do najbližšieho
kanadského úradu pre víza, ktorý je vo Viedni.
Český premiér je rozhodnutý povolať
svojho veľvyslanca v Kanade späť do Prahy, aby s ním konzultoval
situáciu. Vláda sa okrem toho dohodla,
že i kanadskí diplomati a držitelia služobných pasov budú pri ceste do Českej
republiky potrebovať víza.
Ako člen Európskej únie však Česko nesmie recipročne a individuálne zaviesť
víza pre všetkých Kanaďanov, pretože musí rešpektovať politiku celého bloku EÚ,
ktorý má s Kanadou dohodu o bezvízovom styku.
Českí diplomati preto chcú začať
rokovať s Európskou komisiou, ktorá by voči Kanade mohla zakročiť v priebehu
troch mesiacov. Premiér Fischer vyhlásil, že za hromadný odchod Rómov môže
kanadský azylový systém, ktorý je podľa neho veľmi náchylný k zneužívaniu.
Hospodárska obnova Európy - investície do výskumu
14. 7. 2009
Od konca júla do polovice budúceho roku Európska komisia a podniky investujú 268 miliónov € na hospodársku obnovu Európy. Investície sú súčasťou plánu hospodárskej obnovy prijatého koncom minulého roku.
Prvé kolo výziev na predkladanie
žiadostí o príspevok na výskumné projekty Európska komisia a podniky
odštartovali včera (13. júla).
Cieľom investovania je obnova a
udržateľnosť európskeho hospodárstva založenom na znalostnej ekonomike. Prvé
kolo iniciatívy bude trvať od 30. júla
do polovice roku 2010. V tomto období by sa 268 miliónov € malo investovať v troch hlavných oblastiach:
1. Inovatívne výrobné technológie, materiály a
procesy, ktoré vyrobia viac pri menšej spotreby materiálu a energie a nižšej
produkcie odpadu.
2. Energeticky efektívne budovy, zefektívňovanie existujúcich stavieb,
nových materiálov a stavebných techník.
3. Zelené autá, inteligentné
systémy prepravy, vrátane elektrifikácie ciest a mestskej dopravy a výskum
hybridných technológií.
Reforma Lisabonskej stratégie na škandinávsky spôsob
13. 7. 2009
Švédske predsedníctvo po stretnutí ministrov práce začalo vytvárať hlavné črty vlastnej ambicióznej reformy Lisabonskej agendy. Budúcnosť európskeho rastu a zamestnanosti chce naformulovať podľa škandinávskych línií.
Na podnet predsedníckej krajiny
EÚ sa trikrát do roka koná neformálne zasadnutie Rady pre zamestnanosť,
sociálnu politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa (EPSCO). Záväzné
rozhodnutia z tohto neformálneho stretnutia
sú potom prijímané na formálnych zasadnutiach Európskej rady, ktoré sú štyrikrát ročne v Bruseli alebo
Luxemburgu.
Európski ministri zodpovední za
zamestnanosť a sociálne otázky sa minulý týždeň stretli v Jönköpingu na úvodnom
neformálnom zasadnutí Rady EPSCO.
Švédske predsedníctvo si za priority v
otázkach zamestnanosti a sociálnych záležitostí stanovilo dosiahnutie
nasledovných cieľov:
1. Plnú zamestnanosť a viac
inklúzie na pracovnom trhu.
2. Propagáciu zdravého
životného štýlu medzi európskou starnúcou pracovnou silou, najmä
prostredníctvom smernice o mobilite pacientov, rozvoja eHealth a pokroku pri
farmaceutickom balíku.
3. Zdôrazňovanie významu rodovej rovnosti pre ekonomický rast a
zamestnanosť.
V mnohých smeroch sa Švédi snažia vytvoriť lisabonskú agendu na svoj obraz. Predsedníctvo vyzýva k
„širokému konsenzu, že inklúzia na pracovnom trhu sa môže zvýšiť využitím
nástrojov akými sú všeobecné princípy flexikurity a stratégie aktívnej inklúzie
a rovnako prípravou na budúce pracovné miesta a zručnosti, vrátane
celoživotného vzdelávania“.