Európske ceny plynu pokračujú v prudkom raste
15. 12. 2021
Ceny plynu v Európskej únii pokračujú v rýchlom raste aj po tom, čo v pondelok uzavreli na novom rekorde. Dôvodom je neistota týkajúca sa dodávok ruského plynu, ktorá zvyšuje obavy, že energetická kríza sa predĺži až do ďalšej zimy.
Geopolitické napätie sa zvyšuje, keďže Rusko hromadí vojenské jednotky na hraniciach s Ukrajinou. K prípadnej invázii by podľa amerických a ukrajinských tajných služieb mohlo prísť počas vrcholu zimy v Európy. To by nielen spôsobilo odloženie spustenia kontroverzného plynovodu Nord Stream 2, ale ohrozilo by to aj ďalšie dodávky v čase, keď je v európskych zásobníkoch málo plynu.
Lídri Európskej únie sa vo štvrtok stretnú na summite, aby riešili aktuálnu situáciu. Budú diskutovať o energetickej kríze, zhoršovaní pandemickej situácie a rusko-ukrajinskej kríze. Európska únia tiež chce stanoviť termín ukončenia dlhodobých kontraktov na dodávky plynu, ktoré preferuje Rusko.
Európa čelila energetickej kríze ešte pred tým, než sa výrazne zvýšilo geopolitické napätie. Dôvodom bolo zotavovanie ekonomík z koronakrízy a prudký nárast dopytu. Navyše, počasie na kontinente sa ochladzuje a európske zásoby plynu sú pre toto obdobie roka rekordne nízke.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Grécki námorníci štrajkujú
2. 12. 2016
Prevádzku trajektov v Grécku narušil dnes ďalší zo série štrajkov odborového zväzu námorníkov, ktorý potrvá 48 hodín. Trajekty medzi gréckymi ostrovmi nebudú premávať až do nedeľňajšieho rána. Mnohé ostrovy bez letísk tak až dovtedy zostanú odrezané od spojenia s pevninou aj od seba navzájom.
Námorníci protestujú proti vládnym plánom na zrušenie výrazných daňových úľav, ktoré boli doposiaľ spojené s ich profesiou. V súčasnosti odvádzajú štátu zhruba desať percent svojich príjmov, po novom by to mohlo byť až zhruba 55 percent. Podobný štrajk sa uskutočnil aj minulý týždeň. Panhelénska námorná federácia (PNO) namieta aj proti zmenám v dôchodkovom systéme, nútenému znižovaniu pracovných hodín a platov a rozšírenému zamestnávaniu načierno.
zdroj: hnonline.sk
Ruská ekonomika sa zotavuje
30. 11. 2016
Ruská ekonomika sa dostáva z recesie, tvrdí Medzinárodný menový fond (MMF). Jej hlavnými príčinami boli dva šoky, ktorými bol prepad cien ropy a medzinárodné sankcie po vojenskej intervencii na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.
MMF opäť zlepšil svoju prognózu vývoja ruskej ekonomiky pre rok 2016. Aktuálne počíta so znížením hrubého domáceho produktu (HDP) len o 0,6 percent, uviedol v utorok (29. 11.) Ernesto Ramirez Rigo, ktorý bol na čele tohtomesačnej delegácie fondu v Rusku. Ešte v októbri MMF počítal s poklesom ruského HDP o 0,8 percent a v júli o 1,2 percent. V roku 2017 MMF naďalej očakáva nárast ruskej ekonomiky o 1,1 percent. Podporiť by ju malo mierne zotavenie cien ropy.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko a Poľsko má spojiť tunel
28. 11. 2016
Ako skrátiť 70 kilometrov dlhú cestu z Popradu do poľského Zakopaného trvajúcu autom zhruba 75 minút o viac ako hodinu? Vízia tunela popod Tatry znova ožíva. Naposledy sa železničný tunel popod tatranské štíty spomínal v súvislosti s kandidatúrou na zimné olympijské hry v roku 2022, o ktoré sa Slovensko uchádzalo spolu s Poľskom.
Teraz sa o výhodách a nevýhodách projektu diskutovalo na konferencii Podzemné mosty, ktoré spájajú – Príležitosť pre Vysoké Tatry v Starej Lesnej. Odborné stretnutie zorganizovali obchodné a priemyselné komory Slovenska, Švajčiarska, Rakúska a Talianska. Jej závery Slováci prezentovali na medzinárodnom Horskom fóre v Zakopanom minulý piatok. Nejde pritom o žiadnu novinku. „Myšlienka slovensko-poľského tunela vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou. Bola to tretia etapa rozvoja regiónu Vysokých Tatier železnicou.
zdroj: hnonlin.sk
Severania poskytnú Slovákom milióny
28. 11. 2016
Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia. Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok. V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
hnonline.sk