Na Slovensku nové Murphyho zákony znejú: Čo sa dá stransformovať, to sa stransformuje. Čo sa nedá stransformovať, to sa sprivatizuje. Čo sa nedá sprivatizovať, to sa vytuneluje. Čo sa nedá vytunelovať, to nestojí za reč. Čo nestojí za reč, to patrí do Fondu národného majetku.

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale skôr o to, nájsť očami hore. (Werner von Siemens)

Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)

Ľudia, ktorí to vo svete niekam dotiahnu, sú tí, ktorí hľadajú okolnosti, ktoré potrebujú a keď ich nenájdu, tak si ich vytvoria. (George Bernard Shaw)

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“