Európska únia usiluje o dodatočné dodávky plynu z Nigérie
25. 7. 2022
Nigéria vlani do EÚ vyviezla 23 miliárd kubických metrov plynu. Objem nigérijských dodávok do EÚ však v posledných rokoch klesal. Produkciu ropy a plynu v krajine narúšajú krádeže a poškodzovanie potrubia.
Európska únia usiluje o dodatočné dodávky plynu z Nigérie. Uviedol to námestník generálneho riaditeľa energetického odboru Európskej komisie Matthew Baldwin, ktorý tento týždeň rokoval s nigérijskými predstaviteľmi. EÚ sa teraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine snaží zbaviť závislosti od ruského plynu.
EÚ dovozom z Nigérie zabezpečuje 14 percent svojich celkových dodávok skvapalneného zemného plynu LNG a tento podiel by sa mohol viac ako zdvojnásobiť, povedal Baldwin agentúre Reuters.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vláda v Taliansku zvažuje zaplátanie dier v rozpočte zlatom
13. 2. 2019
Talianska vláda zvažuje využitie zlatých rezerv na zaplátanie dier v štátnom rozpočte. Uviedol to tento týždeň denník La Stampa. Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini takéto plány nepotvrdil, na správy médií však reagoval, že by to bola zaujímavá myšlienka.
Denník La Stampa v pondelok uviedol, že vláda plánuje využiť časť z talianskych zlatých rezerv, ktoré drží centrálna banka, na zaplátanie dier v tohtoročnom rozpočte a na vyhnutie sa plánovanému zvýšeniu dane z pridanej hodnoty v roku 2020. Talianske vlády sa už predtým usilovali o predaj časti zlatých rezerv s cieľom riešiť problém s verejnými financiami, tieto pokusy ale vždy zastavili európske inštitúcie. Nové diskusie o využití zlatých rezerv sa objavili po tom, ako predstavitelia vládnej koalície počas víkendu prisľúbili, že vláda vymení najvyšších predstaviteľov Národnej banky Talianska, pretože v oblasti dohľadu zlyhali a nezabránili krachu menších bánk, čo tisícky klientov pripravilo o úspory. Taliansko má tretie najväčšie zlaté rezervy na svete hneď po Spojených štátoch a Nemecku. Podľa informácií Svetovej rady pre zlato dosiahli za minulý rok takmer 2452 ton.
Slovenský export do Británie padne takmer najviac v Únii
11. 2. 2019
Do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ostáva už len 47 dní a politické rokovania ostali na bode mrazu. Čoraz viac sa začínajú objavovať obavy z ekonomických dopadov brexitu bez dohody.
Väčšina analýz sa zhoduje na tom, že britská ekonomika by v dôsledku neriadeného brexitu utrpela ťažké následky. Najhoršie scenáre ukazujú, že Británia stratí 9,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, ceny bývania by mohli klesnúť o 30 percent a libra by mohla k doláru klesnúť na 1,10 dolára, upozorňuje denník New York Times. Tvrdý brexit by však bol bolestivý aj pre 27 zvyšných členských krajín, vrátane Slovenska. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré by tvrdý brexit zasiahol najviac. Najviac postihnutou krajinou, čo sa týka poklesu vývozu, by bolo Írsko. Hneď za ním by nasledovalo Slovensko a Belgicko, ktoré môžu zaznamenať zníženie o viac ako tri percentá, píše New York Times. Denník sa odvoláva na analýzu, ktorá bola publikovaná v roku 2016.
Tvrdý brexit môže zdražieť slovenský export o 13 percent
8. 2. 2019
Slovenská Kia v minulom roku vyviezla do Británie takmer 50-tisíc áut, a to predovšetkým obľúbený model Sportage. Už o niekoľko mesiacov si však Briti za tento model zrejme priplatia. Ako totiž ukazuje najnovšia analýza Národnej banky, vývoz do Spojeného kráľovstva sa v prípade tvrdého brexitu kvôli clám a iným novým reguláciám predraží približne o 13 percent a najviac na to doplatia práve autá.
Aj to je dôvod, pre ktorý nás odchod Británie z Európskej únie zasiahne najviac z V4. Nové náklady spojené s exportom by totiž u nás dosiahli 0,65 percenta HDP, v Maďarsku iba 0,39, v Poľsku 0,51 a v Česku 0,59. Najväčším problémom pritom nie sú ani tak samotné clá, ale predovšetkým takzvané netarifné bariéry. Tými sú všetky prekážky, ako napríklad rôzne normy, administratívne procedúry či zvýhodňovanie domácich producentov. Práve tie sa podľa Národnej banky v posledných rokoch rozmáhali, a to najmä v automobilovom priemysle.
Francúzsko obchodom prikázalo povinnú maržu na predaj jedla
6. 2. 2019
Nátierka Nutella, plesňový syr Président, pastis Ricard a káva Carte Noire sú medzi značkami, ktoré vo Francúzsku zdražejú. Nový zákon totiž obchodom nariaďuje, aby si od 1. februára k cenám pripočítali najmenej desaťpercentnú maržu. Mnoho produktov privátnych značiek vo Francúzsku by však mohlo, naopak, zlacnieť a vláda sa týmto spôsobom snaží pomôcť menším výrobcom.
Existujú obavy, či bude nový zákon fungovať tak, ako sa predpokladá. Desaťpercentná marža znamená, že jedlo alebo nápoj, ktoré sa doteraz predávali za euro, musia po novom stáť 1,10 eura. Podľa francúzskych médií však nevzrastú všetky ceny rovnako. Nová legislatíva dopadne na supermarkety a hypermarkety viac ako na malé lokálne obchody, píše britská BBC. Niektoré veľké obchody totiž ponúkali populárne značky za ceny blížiace sa alebo rovnajúce sa nákladom. Dôvodom je zúrivá cenová vojna v snahe prilákať čo najviac zákazníkov.