Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Grécki námorníci štrajkujú
2. 12. 2016
Prevádzku trajektov v Grécku narušil dnes ďalší zo série štrajkov odborového zväzu námorníkov, ktorý potrvá 48 hodín. Trajekty medzi gréckymi ostrovmi nebudú premávať až do nedeľňajšieho rána. Mnohé ostrovy bez letísk tak až dovtedy zostanú odrezané od spojenia s pevninou aj od seba navzájom.
Námorníci protestujú proti vládnym plánom na zrušenie výrazných daňových úľav, ktoré boli doposiaľ spojené s ich profesiou. V súčasnosti odvádzajú štátu zhruba desať percent svojich príjmov, po novom by to mohlo byť až zhruba 55 percent. Podobný štrajk sa uskutočnil aj minulý týždeň. Panhelénska námorná federácia (PNO) namieta aj proti zmenám v dôchodkovom systéme, nútenému znižovaniu pracovných hodín a platov a rozšírenému zamestnávaniu načierno.
zdroj: hnonline.sk
Ruská ekonomika sa zotavuje
30. 11. 2016
Ruská ekonomika sa dostáva z recesie, tvrdí Medzinárodný menový fond (MMF). Jej hlavnými príčinami boli dva šoky, ktorými bol prepad cien ropy a medzinárodné sankcie po vojenskej intervencii na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.
MMF opäť zlepšil svoju prognózu vývoja ruskej ekonomiky pre rok 2016. Aktuálne počíta so znížením hrubého domáceho produktu (HDP) len o 0,6 percent, uviedol v utorok (29. 11.) Ernesto Ramirez Rigo, ktorý bol na čele tohtomesačnej delegácie fondu v Rusku. Ešte v októbri MMF počítal s poklesom ruského HDP o 0,8 percent a v júli o 1,2 percent. V roku 2017 MMF naďalej očakáva nárast ruskej ekonomiky o 1,1 percent. Podporiť by ju malo mierne zotavenie cien ropy.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko a Poľsko má spojiť tunel
28. 11. 2016
Ako skrátiť 70 kilometrov dlhú cestu z Popradu do poľského Zakopaného trvajúcu autom zhruba 75 minút o viac ako hodinu? Vízia tunela popod Tatry znova ožíva. Naposledy sa železničný tunel popod tatranské štíty spomínal v súvislosti s kandidatúrou na zimné olympijské hry v roku 2022, o ktoré sa Slovensko uchádzalo spolu s Poľskom.
Teraz sa o výhodách a nevýhodách projektu diskutovalo na konferencii Podzemné mosty, ktoré spájajú – Príležitosť pre Vysoké Tatry v Starej Lesnej. Odborné stretnutie zorganizovali obchodné a priemyselné komory Slovenska, Švajčiarska, Rakúska a Talianska. Jej závery Slováci prezentovali na medzinárodnom Horskom fóre v Zakopanom minulý piatok. Nejde pritom o žiadnu novinku. „Myšlienka slovensko-poľského tunela vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou. Bola to tretia etapa rozvoja regiónu Vysokých Tatier železnicou.
zdroj: hnonlin.sk
Severania poskytnú Slovákom milióny
28. 11. 2016
Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia. Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok. V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
hnonline.sk