Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Zákon o dreve má zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby na európsky trh
29. 3. 2018
Za porušenie tohto zákona budú hroziť sankcie až do výšky 200 tisíc eur. Zabránenie vstupu dreva z nezákonnej ťažby a výrobkom z neho na európsky trh je zámerom nového zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska. Zákon bude účinný od 1. júla. "Tvrdo zakročíme proti každému, kto by sa chcel obohacovať na nelegálne získanom dreve. Zákonom zamedzujeme vstupu dreva z nezákonnej ťažby, či už zo Slovenska, zahraničia alebo výrobkom z takéhoto dreva na vnútorný trh EÚ prostredníctvom Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie (SLDI). Za porušenie tohto zákona budú hroziť sankcie až do výšky 200.000 eur," priblížila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
Obchodníci s drevom. Inšpektori SLDI patriacej pod agrorezort so sídlom vo Zvolene budú kontrolovať v rámci celého Slovenska aktivity obchodníkov s drevom, dovozcov, prepravcov a všetky fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú drevo a výrobky z neho na trh. Vydávať budú rozhodnutia a sankcie, zabezpečovať poradenskú činnosť, spolupracovať s colnými orgánmi, v prípadoch pochybnosti o druhu, pôvode a množstve dovezeného dreva či výrobkov z neho. Inšpektori budú oprávnení vstupovať na pozemok, do stavby, zariadení, vozidiel, ktoré sa používajú na účely uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh EÚ alebo na ich prepravu, samostatne zastavovať vozidlá prevážajúce drevo a výrobky z dreva na lesných cestách i pozemkoch. Hospodárske subjekty budú na základe zákona povinné uchovávať doklady preukazujúce pôvod dreva a výrobkov z dreva, nadobudnutie vlastníctva alebo držby dreva a výrobkov z dreva, ako i dokladov týkajúcich sa uvedenia dreva a výrobkov na vnútorný trh. Obchodník bude povinný pri predaji dreva a výrobkov uchovávať doklady preukazujúce ich nadobudnutie a oprávnenie obchodovať s nimi.
Kontrola pôvodu dreva. Prepravca bude zasa povinný preukazovať sa dokladom, z ktorého je zrejmý pôvod dreva a výrobkov, druh dreviny, množstvo, objem alebo hmotnosť surového dreva, zaradenie dreva a výrobkov do kvalitatívnej triedy, dodávateľ a príjemca dreva, dátum a čas prepravy. Tieto doklady musí prepravca uchovávať najmenej päť rokov odo dňa prevzatia na prepravu. Európska únia prostredníctvom nariadenia ešte v roku 2010 nariadila členským štátom určiť príslušný orgán, ktorý by mal na starosti centrálnu evidenciu, kontrolu a prípadné sankcie subjektom uvádzajúcim na trh drevo a výrobky z neho pochádzajúce z nezákonnej ťažby. Nariadenie malo byť platné od marca 2013, SR pre jeho nesplnenie hrozila pokuta viac ako 100 miliónov eur. Zákon súvisí aj s nariadením z roku 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do EÚ, a to prostredníctvom overovania licencií z tretích krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené partnerské dohody. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti uvádzania dreva na trh bude za Slovensko ministerstvo pôdohospodárstva. V lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu bude orgánom dozoru ministerstvo obrany. Ďalšími orgánmi štátnej správy v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh z lesných pozemkov budú okresné úrady.
Brazília chce s EÚ najväčšiu zónu voľného obchodu
28. 3. 2018
Pri príležitosti môjho príchodu v roku 2017 som vyjadril, a teraz opakujem, optimizmus, s ktorým vidím budúcnosť vzťahov medzi Brazíliou a Slovenskom. Zdieľame očakávania multipolárneho medzinárodného systému, ktorý je spravodlivejší a zaväzujeme sa k podpore ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja.
Pred sto rokmi bola Brazília prvou krajinou v Latinskej Amerike, ktorá uznala Československo, menej ako dva mesiace po procese nezávislosti. Boli sme rovnako medzi prvými krajinami, ktoré uznali Slovensko pred 25 rokmi. Veľvyslanectvo v Bratislave bolo otvorené pred desiatimi rokmi a od tej doby je Brazília jedinou krajinou Južnej Ameriky s tu prítomným veľvyslancom.
V konkurencieschopnosti sme medzi najhoršími v EÚ
26. 3. 2018
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ) a z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku. Poukázal na to analytik Úseku pre menu, štatistiku a výskum (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) Tibor Lalinský.
"Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4," opísal Lalinský v analytickom komentári s tým, že z výsledkov v správe Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu. Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska ide podľa analytika najmä o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem. Slabú pozíciu Slovenska v regióne V4 potvrdzujú aj komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré zároveň uvádzajú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. Napríklad Správa o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) na roky 2017 – 2018 hodnotí SR ako šiestu najmenej konkurencieschopnú krajinu EÚ.
Česká ekonomika vzrástla v minulom roku najprudšie za desať rokov
23. 3. 2018
Česká ekonomika vlani vzrástla najprudšie za 10 rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v roku 2017 zvýšil o 4,5 percenta, uviedol v piatok vo svojej analýze Český štatistický úrad (ČSÚ).
V 1. polroku expanziu podporovala domáca spotreba a zahraničný dopyt, v 2. polroku sa k tomu pridala aj investičná aktivita. Česká ekonomika rástla hlavne vďaka službám a spracovateľskému priemyslu. Darilo sa automobilovému priemyslu, strojárstvu, ale aj chemickému priemyslu a energetike. Spoločne s ekonomikou rástli mzdy, spotreba domácností, ale aj ceny. Tie stúpli o 2,5 percenta, čo bolo najviac od roku 2014. Najvýraznejšie zdraželi potraviny, ktoré k celkovému rastu prispeli 0,9 percentuálneho bodu. Výrazne vzrástli ceny bytov, v 2. polroku sa index ponukových cien zvýšil o 12,5 percenta. Prudkým tempom stúpala predovšetkým hodnota bytov v Prahe. V poslednom štvrťroku dosiahlo tempo rastu cien bývania v českom hlavnom meste 18,8 percenta.