Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Prepájanie Európy a Ázie udržateľným spôsobom
6. 12. 2018
Európska únia je najprepojenejším regiónom sveta. Výrobky vyrobené v Porte možno vďaka nášmu vnútornému trhu ľahko predávať v Katoviciach. Študenti môžu ľahko požiadať o zamestnanie v celej Európskej únii s vedomím, že kvalifikácia, ktorú získali, bude uznaná a že bude porovnateľná s kvalifikáciou získanou na iných univerzitách v EÚ.
Cestovať vlakom z Bruselu do Viedne sa dá tak jednoducho ako z Bruselu do Brúgg. Tieto prepojenia otvorili občanom, podnikom a investorom v EÚ nové možnosti a prispeli k väčšej prosperite všetkých Európanov. Táto „európska cesta“ k prepojenosti má tri zásady: prepojenosť musí byť udržateľná z hospodárskeho, daňového, environmentálneho a sociálneho hľadiska. Prepojenosť musí byť komplexná a musí sa zameriavať na všetky aspekty – dopravné, digitálne, energetické, a rovnako tak na ľudský rozmer. A prepojenosť sa musí zavádzať v súlade s medzinárodnými pravidlami a nariadeniami, ktoré majú zásadný význam pre efektívny a spravodlivý pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb.
Za európsky obchodný konflikt môže úspech
5. 12. 2018
Globálny biznis prechádza turbulentným obdobím, zhodli sa ekonómovia na prvej konferencii Svetovej obchodnej organizácie so zástupcami zahraničného obchodu na slovenskej pôde. Pravidlá, ktorými sa riadi, sa preto budú musieť zmeniť. A týka sa to aj Slovenska.
„Slovenská ekonomika za posledných 20 rokov narástla práve vďaka medzinárodnému obchodu. Preto budeme naďalej podporovať akýkoľvek jeho rozvoj, pokiaľ je v našom záujme,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. Reagoval tak na aktuálne obchodné spory, ktorým čelí Európska únia a veľmoci ako Spojené štáty, Čína či Rusko. Príkladom je podľa Chovanca vzťah Únie a Číny – na jednej strane ide o možnosť nových investícií v Európe, keď čínske firmy prichádzajú na európske trhy. Lenže ak skupujú kľúčové podniky, je zároveň prirodzené, že potrebujeme zaviesť čo najskôr kontinentálny monitoring takýchto investícií na ochranu domáceho podnikania.
Je to oficiálne. Briti budú chudobnejší
3. 12. 2018
Veľké ekonomické straty. Tak znie oficiálny verdikt dvoch analýz rozvodu Veľkej Británie s Európskou úniou – vládnej i tej, ktorú vydala britská centrálna banka BoE. Vyplýva z nich, že pre Britániu by bolo omnoho výhodnejšie zostať súčasťou Únie, než sa vybrať cestou akejkoľvek formy brexitu. To pre kanál BBC potvrdil aj britský minister financií Philip Hammond slovami: „Keby bola jediným kritériom ekonomika, analýza jasne ukazuje, že zotrvanie v Európskej únii by bolo pre ekonomiku lepším vyústením, ale nie oveľa.“
Škody budú, samozrejme, o niečo menšie, ak dôjde k usporiadanému odchodu Británie z EÚ – teda k mäkkému brexitu. Aj v tomto prípade však rast ekonomiky Británie bude najmenej o jedno percento slabší v porovnaní so situáciou, keď by sa rozhodla zostať súčasťou Únie. A ak by vystúpenie prebiehalo tvrdým spôsobom, ktorý stále nie je vylúčený, kráľovstvo by postupne upadlo do ekonomickej recesie. Táto kríza by sa však podľa Kamila Borosa, analytika spoločnosti XTB, napriek početným dosahom nevyrovnala finančnej kríze spred desiatich rokov. „Nemyslím si, že Briti budú chcieť riskovať takýto kolaps,“ povedal na margo najhorších vyhliadok vyplývajúcich z analýzy Boros.
Vývozy Únie na Slovensku vytvárajú 400-tisíc pracovných miest
30. 11. 2018
Slovensko vyváža najmä služby. Vývozy z členských krajín Európskej únie do sveta sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým - spolu vytvárajú 36 miliónov pracovných miest, čo je o dve tretiny viac ako v roku 2000. Na Slovensku je to vyše 400-tisíc pracovných miest. Vyplýva to zo záverov dvoch nových štúdií, ktoré Európska komisia zverejnila v utorok, v Deň obchodnej politiky EÚ. Komisia upozornila, že 14 miliónov z celkového počtu nových pracovných miest zaistených obchodnými vzťahmi zastávajú ženy.
Lepšie platy. Celkovo vývoz všetkých členských krajín do sveta vytvára 2,3 bilióna eur pridanej hodnoty v EÚ. Podľa údajov eurokomisie od začiatku jej funkčného obdobia v roku 2014 stúpol počet pracovných miest existujúcich vďaka vývozu o 3,5 milióna. Tieto pracovné miesta sú zaplatené priemerne o 12 percent lepšie ako ostatné miesta v hospodárstve. Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v správe pre médiá dodala, že na základe tejto štúdie je jasné, že "obchod znamená zamestnanosť". "Vývoz z EÚ do sveta živí obrovské, neustále rastúce množstvo obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Takmer 40 percent pracovných miest, ktoré existujú vďaka obchodu, zastávajú ženy. Obchod EÚ podporuje aj milióny pracovných miest ďaleko za hranicami EÚ, a to aj v rozvojových krajinách. Je to dôkaz toho, že obchod môže byť výhodný pre všetkých: čo je prínosom pre nás, je prínosom aj pre našich partnerov na celom svete," skonštatovala komisárka. Zverejnená správa obsahuje podrobný prehľad o výsledkoch za každý členský štát EÚ. Vďaka vývozu vznikajú a existujú pracovné miesta v celej EÚ, pričom ich počty neustále rastú. Najväčší nárast bol od roku 2000 zaznamenaný v Bulharsku (+312 percent), na Slovensku (+213 percent), v Portugalsku (+172 percent), Litve (+153 percent), Írsku (+147 percent), Estónsku (+147 percent) a Lotyšsku (+138 percent).
Slovensko vyváža najmä služby. V prípade Slovenska platí, že 282-tisíc pracovných miest je spojených s vývozmi do krajín mimo EÚ (čo dáva prácu okolo 96-tisíc ľuďom v iných členských krajinách Únie), pričom exporty vnútri krajín EÚ priniesli prácu ďalším 122-tisíc Slovákom. To podľa eurokomisie znamená, že od exportov na Slovensku závisí 17 percent pracovných miest. Na celkovom podiele vývozov zo Slovenska prevládajú služby (54 percent) nad tovarmi. Z oblasti tovarov je najviac vývozov (20 percent) v oblasti strojárenstva a zariadení pre dopravu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)