Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
OECD uvítala zmiernenie pravidiel o bankovom tajomstve
17. 3. 2009
Na stretnutí skupiny G20 v apríli v Londýne by mala OECD zverejniť list nespolupracujúcich daňových zón. Podľa OECD je zlepšenie výmeny informácií o daniach súčasťou širšej agendy, ktorá prispeje k transparentnosti a znovunadobudnutiu dôvery na finančných trhoch.
Po dosiahnutí dohody s Rakúskom, Luxemburskom a Švajčiarskom
sa ostatné jurisdikcie s prísnymi pravidlami o bankovom tajomstve (najmä
Monako) dostanú pod oveľa väčší tlak, aby pristúpili k podobnej reforme.
Pravidlá o bankovom tajomstve, ktoré umožňovali daňové úníky,
zmiernili Rakúsko, Luxembursko a Švajčiarsko pod vplyvom ostrej kritiky zo
strany západných vlád. Výmena informácií garantuje spoluprácu so zahraničnými
daňovými úradmi v prípadoch, keď existujú dôkazy o podvode.
Tieto krajiny prijmú
definíciu daňových únikov, ktorú používajú členovia Organizácie pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Majiteľov účtov, ktorí nie sú podozriví z daňových únikov,
podľa asociácie švajčiarskych bankárov SBA zmena pravidiel neohrozí. Asociácia
uisťuje, že automatická výmena informácií je vylúčená.
Na londýnskom summite G20 2. apríla sa očakáva zverejnenie
"čiernej listiny" daňových podvodníkov, ktorú zostaví OECD. Rakúsko,
Luxembursko a Švajčiarsko veria, že sa na tejto listine neobjavia.
Česká koruna posilňuje najrýchlejšie
16. 3. 2009
V piatok sa česká koruna posilnila na najsilnejšie hodnoty za posledné dva mesiace. Zatvárala na hodnote 26,60 koruny za euro.
Išlo o najrýchlejšie posilnenie zo všetkých svetových mien, ktoré
sleduje agentúra Bloomberg. Pozitívna nálada sa prenáša na kurzy mien v
regióne. Menám pomohlo aj rozhodnutie švajčiarskej centrálnej banky, ktorá sa
vo štvrtok rozhodla znížiť základné úrokové sadzby a intervenovať v neprospech
švajčiarskeho franku. Pre krajiny, ktoré majú dlhy vo frankoch, sú nižšie
sadzby a slabšia švajčiarska mena dobrou správou.
Ďalší vývoj českej koruny a ostatných mien sa
odhaduje ťažko. Vďaka uvoľnenejšej nálade a väčšej chuti do rizika majú ešte
šancu sa posilniť, na druhej strane v ich neprospech hovoria stále zlé
makroekonomické čísla, ktoré poukazujú na nepriaznivý dosah hospodárskej krízy
na ekonomiky okolitých štátov.
Slováci viac veria EÚ ako svojej vláde
16. 3. 2009
Vyplýva to z jesenného prieskumu Eurobarometer. Únii dôveruje 70 % občanov SR, kým slovenskej vláde 46 %.
Podľa výskumu menej veria aj regionálnym "vládam". Dôvera Slovákov voči regionálnym a miestnym samosprávam je u Slovákov nižšia ako 50-percentný európsky priemer. Oproti susednému Rakúsku výrazne zaostáva. Tam samosprávam dôveruje 67 % percent ľudí.
Napriek tomu si 57 % občanov SR myslí, že pri
rozhodovaní na európskej úrovni nie sú regionálne a miestne samosprávy braté
dostatočne do úvahy.
V porovnaní s nízkou mierou informovanosti v iných
krajinách, má však až 36 % opýtaných
Slovákov aspoň minimálne informácie o Výbore regiónov, ktorý ako poradný orgánu
EÚ zastupuje záujmy regiónov, miest a obcí v rozhodovaní o politikách EÚ.
Informácie o tom, kto z regionálnych a miestnych zástupcov ich vo Výbore
regiónov v Bruseli reprezentuje, by
privítalo až 75 % Slovákov. Informácie o dianí v EÚ práve od týchto zástupcov
očakáva 27 % Slovákov.
Miestne a regionálne orgány zavádzajú do praxe v
členských štátoch EÚ približne dve tretiny právnych predpisov EÚ. Výbor
regiónov bol založený v roku 1994, aby poskytol zástupcom miestnych samospráv
možnosť vyjadriť sa k obsahu týchto právnych predpisov. Každoročne výbor
obsahuje päť kalendárnych zasadnutí, na ktorých 344 členov výboru prijíma
stanoviská obsahujúce reakciu na legislatívne návrhy.
Ďalšie právomoci udeľuje Výboru regiónov Lisabonská
zmluva. Ak vojde do praxe, Európsky parlament (EP) bude musieť požiadať o
konzultáciu vo všetkých otázkach, ktoré sú dôležité pre regióny a mestá. Ak sa
Výbor regiónov bude domnievať, že právny predpis EÚ nerešpektuje právomoci
regionálnych alebo miestnych orgánov, bude môcť podať žalobu na európskom
Súdnom dvore.
Výbor má vlastnú webovú stránku www.cor.europa.eu, na
ktorej informuje o svojej práci.
Cena práce v EÚ vzrástla
13. 3. 2009
Celková nominálna hodinová cena práce v 15-člennej eurozóne vo štvrtom kvartáli minulého roka vzrástla na medziročnej báze o 3,8 %. V krajinách Európskej únie ukazovateľ ceny práce v posledných troch mesiacoch minulého roka vzrástol o 4,6 %.
Na Slovensku náklady
na pracovnú silu medziročne vzrástli o 4,8 %. Podľa rýchlosti rastu ceny práce
Slovensko v rámci EÚ vo štvrtom štvrťroku spolu s Portugalskom bolo na 9.
mieste. Umiestnilo sa tak medzi Nemeckom (4,4 %) a Fínskom (5 %). Vyplýva to zo
správy štatistického úradu Eurostat,
ktorú zverejnil v piatok.
Najnižší medziročný nárast cien práce zaznamenali na Malte (0,4 %). Naopak,
najvyšší medziročný prírastok evidovalo opätovne Rumunsko (21,5 %), na druhom
mieste sa umiestnilo Bulharsko (17,9 %).
Pri zohľadnení jednotlivých odvetví EÚ
cena práce v priemysle vzrástla o 6 %, v stavebníctve o 5,1 % a v
sektore služieb o 3,8 %. V rámci eurozóny vzrástli náklady na prácu v priemysle
o 5,4 %, v stavebníctve o 5,1 % a v službách o 2,6 %.
Súčasťou celkovej ceny práce sú mzdové ukazovatele, ktoré zahŕňajú hrubé
príjmy zamestnancov, ako aj nepriame náklady, ktoré predstavujú sociálne
príspevky zamestnávateľa.