Európska únia dokáže získať z Ukrajiny takmer všetky poľnohospodárske výrobky,
26. 7. 2023
ktoré sa po odstúpení Ruska od obilnej dohody teraz nemôžu vyvážať cez jej čiernomorské prístavy. TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at, ktorý v utorok citoval európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského.
Dovoz agrokomodít z Ukrajiny možno realizovať prostredníctvom železníc a ciest cez členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou, povedal Wojciechowski. Únia je schopná doviezť takmer všetko, konkrétne ide o približne štyri milióny ton olejnín a obilnín mesačne, špecifikoval eurokomisár. Toto množstvo sa podľa jeho vyjadrenia z Ukrajiny vyviezlo už v novembri 2022. Európska komisia (EK) tiež skúma, ako by sa dali pokryť dodatočné prepravné náklady, doplnil.
Podľa Wojciechowského sa ešte v čase platnosti obilnej dohody prepravovalo 60 % ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu po zemi a 40 % cez Čierne more...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske automobilky varujú pred brexitom bez dohody
23. 9. 2019
Zväz európskych výrobcov áut ACEA a kľúčové národné zväzy automobilového priemyslu varovali pred "katastrofickými dôsledkami" brexitu bez dohody. ACEA, Európska asociácia dodávateľov pre automobilový priemysel (CLEPA) rovnako ako 21 národných zväzov automobilového priemyslu vydali v nedeľu zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali pred negatívnymi vplyvmi brexitu bez dohody na "jedny z najhodnotnejších ekonomických aktív Európy".
Pod vyhlásenie sa podpísali napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu VDA, zväz francúzskych výrobcov áut CCFA alebo britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT. Šéfovia európskeho automobilového priemyslu varovali, že dôsledky neriadeného brexitu pre sektor by boli vážne. "Odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody by odštartoval rozsiahlu zmenu obchodných podmienok, pričom by hrozilo, že clá vo výške miliárd eur ovplyvnia preferencie spotrebiteľov a ceny na oboch stranách Lamanšského prielivu," uvádza sa vo vyhlásení. Obchodné bariéry poškodia výrobný model odvetvia, pričom náklady len na 1-minútové zastavenie výroby v Británii predstavujú podľa vyhlásenia 54.700 eur.
EÚ by mala súhlasiť s predĺžením brexitu, iba ak má Londýn plán
20. 9. 2019
Európska únia by nemala súhlasiť s ďalším predĺžením brexitu, pokiaľ Británia nepodloží takúto požiadavku návrhom, ako vyriešiť situáciu, ktorá je dlhodobo na „mŕtvom bode“.
Generálny riaditeľ BDI (Zväz nemeckého priemyslu) Joachim Lang v Berlíne razantne vyhlásil, že akékoľvek možnosť odkladu bez jasného plánu neprichádza do úvahy.
Ak britská vláda predloží ďalšiu žiadosť o predĺženie termínu brexit podľa článku 50 európskych zmlúv, musí byť zrejmé, ako sa Londýn chce vyhnúť „no-deal“ brexitu bez akýchkoľvek následkov. V takom prípade by mal odklad termínu zmysel, v opačnom prípade by tento krok zvýšil všeobecnú obchodnú neistotu. Britská vláda Borisa Johnsona očividne nemá v pláne zabrániť „no-deal“ brexitu. Preto spoločnosti reálne nemajú inú možnosť ako sa reálne pripravovať na scenár, že Británia 31. októbra vystúpi z EÚ bez dohody. Pre nemecké spoločnosti by takýto výsledok bol jednoznačne najhorším scenárom a mohol by tento rok spomaliť tempo rastu takmer na nulu. Nemecká vláda zatiaľ očakáva, že ekonomika porastie o 0,5 percenta, čo aj pri tomto scenári predstavuje výrazné spomalenie oproti minuloročnej expanzii 1,5 percenta.
Klesajúce splátky môžu eurozóne priniesť 140 miliárd eur
18. 9. 2019
Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy. Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.
To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu. Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie. Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global. Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 percenta HDP a v roku 2021 na 0,80 percenta HDP, domnieva sa Gill. Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať. Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.
ECB zvolila najmenej pravdepodobnú taktiku
16. 9. 2019
Európska centrálna banka vo štvrtok povedala, ako chce nakopnúť slabnúci hospodársky rast v 19 krajinách menovej únie. Éra superlacných peňazí bude pokračovať aj desať rokov po veľkej hospodárskej recesii. Európske bankové domy budú aj naďalej penalizované negatívnymi úrokovými sadzbami.
Depozitná sadzba ECB poklesne o desať bázických bodov na mínus 0,50 percenta, rozhodla vo štvrtok Rada guvernérov pod vedením Maria Draghiho. Program kvantitatívneho uvoľňovania, teda výkupu dlhopisov sa po deviatich mesiacoch opätovne rozbehne. ECB každý mesiac zvýši svoju bilanciu o 20 miliárd eur. Program má pokračovať „tak dlho, ako bude potrebné“ na dosiahnutie cieľa centrálnej banky.