Európska únia dokáže získať z Ukrajiny takmer všetky poľnohospodárske výrobky,
26. 7. 2023
ktoré sa po odstúpení Ruska od obilnej dohody teraz nemôžu vyvážať cez jej čiernomorské prístavy. TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at, ktorý v utorok citoval európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského.
Dovoz agrokomodít z Ukrajiny možno realizovať prostredníctvom železníc a ciest cez členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou, povedal Wojciechowski. Únia je schopná doviezť takmer všetko, konkrétne ide o približne štyri milióny ton olejnín a obilnín mesačne, špecifikoval eurokomisár. Toto množstvo sa podľa jeho vyjadrenia z Ukrajiny vyviezlo už v novembri 2022. Európska komisia (EK) tiež skúma, ako by sa dali pokryť dodatočné prepravné náklady, doplnil.
Podľa Wojciechowského sa ešte v čase platnosti obilnej dohody prepravovalo 60 % ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu po zemi a 40 % cez Čierne more...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Cena práce v EÚ vzrástla
13. 3. 2009
Celková nominálna hodinová cena práce v 15-člennej eurozóne vo štvrtom kvartáli minulého roka vzrástla na medziročnej báze o 3,8 %. V krajinách Európskej únie ukazovateľ ceny práce v posledných troch mesiacoch minulého roka vzrástol o 4,6 %.
Na Slovensku náklady
na pracovnú silu medziročne vzrástli o 4,8 %. Podľa rýchlosti rastu ceny práce
Slovensko v rámci EÚ vo štvrtom štvrťroku spolu s Portugalskom bolo na 9.
mieste. Umiestnilo sa tak medzi Nemeckom (4,4 %) a Fínskom (5 %). Vyplýva to zo
správy štatistického úradu Eurostat,
ktorú zverejnil v piatok.
Najnižší medziročný nárast cien práce zaznamenali na Malte (0,4 %). Naopak,
najvyšší medziročný prírastok evidovalo opätovne Rumunsko (21,5 %), na druhom
mieste sa umiestnilo Bulharsko (17,9 %).
Pri zohľadnení jednotlivých odvetví EÚ
cena práce v priemysle vzrástla o 6 %, v stavebníctve o 5,1 % a v
sektore služieb o 3,8 %. V rámci eurozóny vzrástli náklady na prácu v priemysle
o 5,4 %, v stavebníctve o 5,1 % a v službách o 2,6 %.
Súčasťou celkovej ceny práce sú mzdové ukazovatele, ktoré zahŕňajú hrubé
príjmy zamestnancov, ako aj nepriame náklady, ktoré predstavujú sociálne
príspevky zamestnávateľa.
Daňové raje chudobné krajiny pripravujú o miliardy dolárov
13. 3. 2009
Podľa dnes zverejnej správy charitatívnej organizácie Oxfam daňové príjmy, o ktoré prichádzajú rozvojové krajiny prevyšujú hodnotu zahraničnej pomoci. Ročne to predstavuje až 124 miliárd dolárov (97,01 ml. €) v daniach. Objem zahraničnej pomoci ročne predstavuje 103 miliárd dolárov (80,58 mld. €).
Ľudia z rozvojových krajín v zahraničí majú
viac ako 6,2 bilióna dolárov (4,85 bil. €), pričom únik kapitálu sa
každoročne zvyšuje o 200-300 miliárd dolárov (156,47
- 234,71 mld. €), vyplýva z analýzy bývalého hlavného ekonóma
poradenskej spoločnosti McKinsey & Co.
Reforma daňových rajov by podľa a
správy priniesla osoh obyčajným ľuďom doma i v zahraničí. Napríklad 16 miliárd dolárov (12,52
mld. €) by zabezpečilo pre všetky deti miesto v škole.
Facebook je preložený do slovenčiny
12. 3. 2009
Slovenský jazyk sa stal 46. plnohodnotným jazykom, ktorý si môžu užívatelia pre komunikáciu s funkciami portálu zvoliť.
V skutočnosti však
Facebook funguje v menšom počte jazykov,
pretože niektoré jazykové nastavenia ponúka v rôznych verziách.
Užívatelia sa dnes môžu rozhodnúť okrem angličtiny aj pre španielčinu,
francúzštinu, nemčinu, bulharčinu, češtinu, dánštinu, gréčtinu, švédštinu,
maďarčinu, taliančinu, litovčinu, holandštinu, poľštinu, portugalčinu,
rumunčinu, slovinčinu a cyperčinu. Slovenský jazyk je 19. oficiálnym jazykom
EÚ, do ktorého bol Facebook preložený.
Do slovenčiny ho prekladalo 859 ľudí. Na výslednej podobe sa ľudia
podieľali 27 913 príspevkami. Podľa údajov Slovensko nie je pre Facebook
zanedbateľným trhom. Vo februári mal cez 254 000 aktívnych užívateľov.
Európski komisári a poslanci by si mali nechať viac radiť od vedcov
12. 3. 2009
Únia potrebuje, aby vedci spochybňovali jej politiky. Tvrdí to hlavný poradca britskej vlády pre výskum. Ako príklad uviedol rozhodnutie Baracka Obamu o menovaní uznávaných vedeckých kapacít na vysoké vládne posty.
Poradca oceňuje prácu Spoločného výskumného
centra v Európskej komisii. Zároveň sa však obáva, že v niektorých otázkach
hlas vedcov nebol dostatočne "tvrdý". Ide o regulácie v oblasti
životného prostredia, ktoré sú síce mnohokrát myslené dobre, ale bez nestranného
ohodnotenia sa môžu minúť účinkom.
V hlavných generálnych riaditeľstvách nie sú
vedeckí poradcovia a nemajú v nich súčasne hlavného poradcu, ktorý by o
výsledkoch informoval predsedu Európskej komisie. Politika nemusí byť vždy zlá,
ale musí v nej byť prítomný mechanizmus vedeckého spochybňovania.