Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
2. 2. 2024
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nórsko škrtí projekt „batérie Európy“
26. 7. 2018
Nórska vláda pozastavila vydávanie licencií na výstavbu ďalších podmorských prenosových káblov. Premiérka Erma Solbergová vyhlásila, že jej kabinet nebude schvaľovať ďalšie podmorské vedenia, kým sa nedokončia tie rozostavané a nepreukáže sa ich prínos. Premiérka tak vychádza v ústrety firmám a odborom, ktoré sa boja nárastu ceny elektriny.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa začalo kladenie 623 kilometrov dlhého kábla, ktorý povedie pod morským dnom a spojí energetické sústavy Nemecka a Nórska. Nemecko tak získa odbyt pre elektrinu z baltských a severomorských veterných mlynov v prípade nadbytku počas veterného počasia.
Nemecké pivovary trápi malý počet fliaš
25. 7. 2018
Pivovary sú uprostred hlavnej sezóny, časť producentov v Nemecku však rieši kapacitné problémy. Nemajú totiž dostatok sklenených fliaš, do ktorých by stáčali pivo, ktoré sa predáva v supermarketoch. Výška záloh totiž zrejme dostatočne nemotivuje Nemcov vracať prázdne obaly.
Fľaše chýbajú napríklad pivovaru Fiege zo západonemeckého mesta Bochum, ktoré vyzvalo spotrebiteľov na Facebooku na ich aktívnejšie vracanie: „Potrebujeme vašu pomoc. Napriek tomu, že pravidelne nakupujeme nové fľaše, v našich pivovaroch obaly dochádzajú. Preto kým odídete na dovolenku, privezte nám, prosím, prázdne fľaše Moritz Fiege. Najprv záloha, potom párty!“ Výzva zrejme zabrala, ľudia totiž vo väčšej miere začali prinášať prázdne obaly.
Česko má na poštách krízu. Slovensko na ňu našlapuje
24. 7. 2018
Dve podobné krajiny, no dve rozdielne situácie. V Českej republike doručuje pošta zásielky neskoro a na tisíc voľných miest sa nikto nehlási. Na svoje balíky čakajú najčastejšie obyvatelia Prahy, no aj Brna či Plzne. Dôvodom sú nízke mzdy.
Slovensko sa s nedostatkom pracovnej sily zatiaľ vysporiadalo, aj keď sú zárobky poštárov ešte nižšie ako u susedov. U nás aktuálne hľadajú len desiatky pracovníkov. Slovenská pošta tvrdí, že jej chod ohrozený nie je a zásielky doručujú včas. Nahnevaní zákazníci na sociálnych sieťach však tvrdia niečo iné. Dlhé čakanie na zásielky a rady pri okienkach pociťuje najmä Bratislava, kde je neobsadená približne stovka miest. Zásielka na vašu poštu dorazí, no do schránky vám ju nemá kto doručiť, to je reálny problém u našich západných susedov. Ľudia tam na svoje listy či balíky čakajú aj dlhšie ako týždeň. Česká pošta má veľké výpadky zamestnancov a pociťovať to už začínajú aj zákazníci.
10 rokov, odkedy poznáme eurokurz
23. 7. 2018
Tridsať korún za euro. Zhruba takýto výmenný kurz stanovila centrálna banka pred desiatimi rokmi, presne 8. júla 2008. Zavŕšila sa tak príprava Slovenska na vstup do bloku európskych krajín platiacich spoločnou menou. Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa malo prijatie eura na Slovensku primárne politické pozadie. Symbolicky sme tak urobili ďalší krok na západ.
Okrem praktických výhod integrácie prináša monetárna únia aj ekonomické benefity, hlavne stabilizačné, tvrdí analytik. „Členstvo v menovom bloku má priniesť krajine dve veci – nižšiu infláciu a nižšie úročenie. A tieto efekty sa dostavili,“ zhodnotil Boros. Priemerná inflácia pred zavedením eura sa pohybovala na úrovni 6,6 percenta, od prijatia eura poklesla na 1,8 percenta. Z krajiny s treťou najvyššou infláciu v rámci V4 sme sa stali krajinou s najnižšiu hodnotou v zoskupení, pripomína analytik.