Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
2. 2. 2024
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Spojené kráľovstvo čaká iba neistota
18. 1. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová utrpela v utorok zdrvujúcu porážku. Ňou vyjednané podmienky odchodu krajiny z Európskej únie dlho čelili opozičnej kritike, zamietavý postoj dolnej snemovne v hlasovaní preto neprekvapil. Málokto však očakával taký výrazný rozdiel hlasov, dohodu podporilo 202 poslancov a až 432 ich bolo proti. Britská vláda preto už v stredu čelila ďalšiemu hlasovaniu poslancov, tentoraz o tom, či jej zákonodarcovia ešte vôbec dôverujú. Uskutočnilo sa až po uzávierke HN.
Bez ohľadu na to, či poslanci vyslovili alebo nevyslovili Mayovej nedôveru, bude sa pravdepodobne musieť rokovať znova s Bruselom. Budú sa snažiť o dosiahnutie takého kompromisu, ktorý by britskí poslanci schválili. Na zmenu však neostáva veľa času. Británia preto najskôr musí požiadať Úniu, aby dátum odchodu posunula, pričom s týmto krokom by muselo súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich členov spoločenstva. Okrem času je otázne aj to, či by Británia na prerokovanie podmienok vôbec dostala priestor. Čelní predstavitelia Európskej únie totiž už neraz zopakovali, že existujúcu dohodu považujú za jedinú možnú. Plánovaný dátum odchodu Veľkej Británie z EÚ, ktorým je 29. marec, je bez ohľadu na vnútropolitické spory blízko.
Mayová sa snaží doviesť rozchod s EÚ do finále
16. 1. 2019
Včerajšie hlasovanie britského parlamentu nebolo len rozhodnutím o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale tiež hlasovaním o budúcnosti britskej premiérky Theresy Mayovej. V Spojenom kráľovstve sa totiž čoraz intenzívnejšie hovorí o predčasných voľbách, a tak je celkom reálne jej sťahovanie sa z londýnskej Downing Street. Premiérsky post zastáva 2,5 roka a za ten čas sa venovala najmä čo najbezpečnejšiemu riadeniu britského vlaku na ceste von z Únie.
Po Margaret Thatcherovej len druhá žena v histórii na čele vlády Spojeného kráľovstva sa narodila v októbri 1956 v meste Eastbourne na juhu Anglicka. Mayová odštartovala svoju politickú kariéru ešte v prvej polovici 90. rokov. Jej prvé dva pokusy dostať sa do Dolnej snemovne britského parlamentu však ostali bez úspechu. Vyšlo jej to až do tretice v roku 1997, keď do nej zasadla za obvod Maidenhead. Odvtedy sa čelná predstaviteľka Konzervatívnej strany drží vo vrcholnej politike bez prestávky. Už v roku 2010 sa stala ministerkou vnútra novovzniknutej vlády Davida Camerona a do povedomia verejnosti sa dostala vďaka vyhláseniam, že obmedzí migráciu na 100-tisíc prisťahovalcov ročne, ale tiež kvôli reforme policajného zboru, tvrdému postoju proti drogám či opakovaným výzvam na odstúpenie krajiny od dohovoru o ľudských právach.
Euro pomohlo. Najmenej ho však oceňujú agropodniky
14. 1. 2019
Pre jednu skupinu firiem znamenalo prijatie eura zníženie výdavkov a väčšiu istotu. Pre druhú výdavky v hodnote niekoľkých desiatok miliónov a stratu príjmov. Všetky odvetvia a malí aj veľkí podnikatelia sa však aj po 10 rokoch zhodujú na tom, že prijatie eura bolo správnou voľbou a pomohlo im. Práve tento krok, ako aj naše členstvo v Európskej únii považuje väčšina z nich za najväčší benefit slovenského podnikateľského prostredia.
Ako však na konferencii k 10. výročiu prechodu na euro pripomenul viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, nová mena priniesla menej, než sa pôvodne očakávalo. Dôvodom bola predovšetkým kríza, v dôsledku ktorej sa prepadol medzinárodný obchod, a euro malo posilniť práve náš export. No napriek tomu spoločná mena výrazne naštartovala našu ekonomiku a k HDP pridala 10 percent. Prijatie eura bolo pre podnikateľov na Slovensku jednou z priorít a podľa prezidenta Slovenskej obchodnej komory Petra Mihóka to už vtedy považovali za niečo pozitívne. Štatistiky ukazujú, že aj dva roky po tom, čo Slovensko prešlo na novú menu, 76 z opýtaných firiem povedalo, že to bolo veľmi pozitívne a že prechod prebehol hladko. Euro prinieslo firmám „stabilitu, zníženie transakčných nákladov a lepšie dlhodobé ceny“, vysvetlil.
Nemecké letiská zrušili pre štrajk personálu stovky letov
11. 1. 2019
Pre štrajk bezpečnostného personálu zrušili od včerajšej polnoci nemecké letiská v Kolíne nad Rýnom, Stuttgarte a Düsseldorfe už desiatky letov. Počas dňa pribudli ďalšie stovky – celkovo malo ísť o vyše 600 letov. Problém sa dotkol aj niekoľkých spojení s Prahou. Tri dôležité letiská boli od skorých ranných hodín výrazne prázdnejšie ako obvykle. Pasažieri boli o výstražnom štrajku dopredu informovaní, a tak väčšinou na letisko vôbec nedorazili. Na druhej strane tým, ktorých spoj zrušený nebol, letisko odporúčalo počítať s možným meškaním.
Celkovo sa mal celodenný protest dotknúť asi 110-tisíc cestujúcich a dosah mal aj na nákladnú dopravu. V Düsseldorfe bolo pre štrajk, ktorý tam sprevádzali aj demonštrácie bezpečnostného personálu, zrušených celkovo 350 príletov