Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
2. 2. 2024
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Politika ECB bude musieť byť vysoko prispôsobivá
4. 9. 2019
Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo svojej politike zameranej na posilnenie inflácie, ale musí mať na pamäti aj potenciálne vedľajšie efekty.
Uviedla to v stredu Christine Lagardová, nominovaná na pozíciu prezidentky ECB, počas "grilovania" vo výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP). Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu pred europoslancami vyjadrila súhlas s názorom ECB, že jej politika bude musieť byť „vysoko prispôsobivá" dlhšie časové obdobie. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita, preto sa snaží dostať infláciu tesne pod hranicu dvoch percent. Tá sa však už niekoľko mesiacov pohybuje pod touto úrovňou, pričom podľa najnovších odhadov v auguste dosiahla len jedno percento. Lagardová však zároveň varovala pred „potenciálnymi vedľajšími účinkami“ súčasnej nekonvenčnej politiky.
Euro je najslabšie za 16 mesiacov
2. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v pondelok padol na 16-mesačné minimum. Dôvodom je negatívny vplyv obchodnej vojny medzi USA a Čínou na náladu investorov v eurozóne. Euro oslabilo o 0,3 percenta na 1,0958 dolára/EUR. V piatok (30. 8.) sa jeho kurz dostal pod 1,10 USD/EUR prvýkrát od mája 2017. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok referenčný kurz na 1,1036 USD/EUR.
Nemecký výrobný sektor zaznamenal v auguste kontrakciu. Takisto klesla aktivita vo výrobnom sektore celej eurozóny. Dôvodom je slabý dopyt, ktorý spôsobil, že firmy znižujú produkciu a rušia pracovné miesta. Euro tento rok oslabilo už o vyše štyri percentá. Negatívny vplyv na náladu investorov má predovšetkým obchodná vojna medzi USA a Čínou a brexitový chaos. Trh počíta, že ECB tento mesiac uvoľní menovú politiku, čo takisto tlačí na pokles kurzu spoločnej meny.
Eurozónu prekvapil rast ekonomického optimizmu
30. 8. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v auguste prekvapivo zlepšila, a to vďaka rastu optimizmu v priemysle a maloobchode. Vyplýva to z dnešných údajov Európskej komisie.
Index ekonomickej nálady v auguste stúpol na 103,1 bodu z júlového 102,7 bodu. Analytici pritom v ankete agentúry Reuters predpovedali, že index klesne na 102,3 bodu. Rast ekonomiky eurozóny sa v druhom štvrťroku spomalil o polovicu na 0,2 percenta z 0,4 percenta v prvom kvartáli. Predpokladá sa, že Európska centrálna banka (ECB) na budúci mesiac predstaví nové opatrenia na podporu ekonomiky. ECB už signalizovala, že by mohla prikročiť k ďalšiemu zníženiu úrokov, či k novým nákupom dlhopisov.
Konflikt s Európou je pre USA nebezpečnejší ako spory s Čínou
28. 8. 2019
Ak sa plne rozvinie obchodné vojna medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, môžu USA stratiť viac, než v prípade súčasného konfliktu s Čínou.
Uviedli to odborníci v rozhovore so serverom CNBC. Prezident USA Donald Trump pokračuje v tvrdej rétorike voči EÚ a jeho administratíva má v novembri rozhodnúť, či zaťaží clami jedno z najdôležitejších priemyselných odvetví v Európe: výrobu automobilov. Spojené štáty už uvalili clo na európsky hliník a oceľ, čo v EÚ v júni 2018 viedlo k zavedeniu ciel vo výške 25 percent na dovoz z USA v hodnote 2,8 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur), pričom spory okolo výrobcov lietadiel Airbusu a Boeingu pokračujú.