Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
2. 2. 2024
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Tempo rastu hospodárstva eurozóny stagnovalo
6. 12. 2019
Rast ekonomiky eurozóny v treťom štvrťroku zostal oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,2 percenta, v celej Európskej únii potom zrýchlil na 0,3 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý potvrdil predbežné údaje z novembra. Zamestnanosť potom v eurozóne aj v celej EÚ vzrástla medzikvartálne o 0,1 percenta.
V druhom štvrťroku hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny aj celej EÚ vzrástol o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vzrástla o 1,2 percenta a jej rast sa zhodoval s hodnotou za druhý kvartál. V celej EÚ medziročný rast zostal tiež na hodnote z druhého štvrťroku, kedy predstavoval 1,4 percenta. Z členských krajín najrýchlejšie rástla v treťom štvrťroku poľská ekonomika, a to o 1,3 percenta. Najpomalší bol naopak rast v Nemecku, Taliansku a Rakúsku so zhodnou hodnotou 0,1 percenta. V treťom štvrťroku sa zvýšil v eurozóne aj v celej EÚ počet zamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 0,1 percenta. V druhom štvrťroku potom zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 0,2 percenta a v EÚ o 0,3 percenta.
OSN potrebuje vyzbierať rekordných 29 miliárd dolárov
4. 12. 2019
OSN v stredu vyhlásila humanitárnu výzvu na zozbieranie takmer 29 miliárd dolárov (26 miliárd eur), pretože z dôvodu zmeny klímy a pretrvávajúcich konfliktov budú v roku 2020 naliehavú pomoc potrebovať desiatky miliónov ľudí vo svete. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Podľa OSN bude v roku 2020 určitú formu núdzovej pomoci vrátane potravín, prístrešia a zdravotnej starostlivosti potrebovať odhadom 168 miliónov ľudí na celom svete. Koordinátor OSN pre núdzové situácie Mark Lowcock uviedol, že toto číslo predstavuje "rekord v novodobej ére", pričom objasnil, že ide o obdobie od druhej svetovej vojny.
Tri štvrtiny občanov EU si myslia, že jednotná mena je pre dobrá
2. 12. 2019
Viac ako tri štvrtiny občanov členských krajín 19-člennej eurozóny si myslia, že jednotná mena je dobrá pre Európsku úniu. Vyplýva to z najnovších výsledkov Eurobarometra. Európska komisia (EK) v piatok zdôraznila, že ide o najvyššiu podporu od roku 2002, keď sa začali robiť prieskumy o podpore pre euro.
Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometra, v ktorom bolo telefonicky oslovených 17 500 respondentov z 19 krajín eurozóny (v období od 14. do 19. októbra), si až 76 percent opýtaných myslí, že euro je dobrá mena pre EÚ. Ide o najvyššiu podporu od zavedenia euromincí a bankoviek v roku 2002. Na Slovensku jednotnej mene dôveruje 68 percent ľudí, 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že euro krajine neprospieva, 11 percent je nerozhodných a štyri percentá sa k otázke nedokázalo vyjadriť. Najviac sú v eurozóne s eurom spokojní Íri (88 percent), Luxemburčania (81 percent) a Fíni (79 percent), najmenej to platí v Litve (49 percent) a potom na Cypre a v Taliansku (55 percent).
Nemecko ťažké chvíle ešte len čakajú
27. 11. 2019
Nemecko sa síce v treťom kvartáli tesne vyhlo recesii, jeho hospodárstvo je však odsúdené na ďalšie spomaľovanie. Problémom je najmä nedostatok investícií do informačných a komunikačných technológií.
Nálada nemeckých domácností sa aktuálne nečakane zlepšuje. Podľa prieskumu GfK sa Index nálady nemeckých spotrebiteľov zvýšil z hodnoty 9,6 na 9,7 bodu. Analytici pritom očakávali hodnotu indexu bezo zmeny. Dôvodom zlepšenia sú optimistickejšie vyhliadky na dosiahnutie obchodnej dohody medzi USA a Čínou. Navyše náladu povzbudili i blížiace sa Vianoce. Nemecké domácnosti tak budú môcť ťažiť zo silného pracovného trhu a rastu miezd, čo im dovolí otvoriť pred sviatkami peňaženky a potiahnuť tak celú nemeckú ekonomiku.