Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Sláva a peniaze...
Naše zásady končia obvykle tam, kde sa rozchádzajú s našimi úmyslami. (Karel Kryl)
Najväčší úspech človeka nie je v tom, že nepadne, ale v tom, že vždy opäť vstane. (Konfucius)
Kto vie víťaziť na ľuďmi, je mocný. Kto vie víťaziť nad sebou, je neprekonateľný. (Laub)
(Myšlienky bez cla)
Životné pravdy
Optimistu nemožno príjemne prekvapiť.
Múdrosť vám veľa nepomôže, ak vás opustí šťastie.
Neexistuje nikto, kto by absolútne nič nevedel robiť. Ak nič iné, určite vie robiť aspoň chyby!
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)