Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
2. 2. 2024
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Rómske organizácie podporujú Šefčoviča
18. 1. 2010
Štyri rómske organizácie podporili otvoreným listom Maroša Šefčoviča, slovenského nominanta za komisára, ktorého niektorí stredo-praví europoslanci napadli za údajne protirómske vyhlásenia.
V liste sa píše, že M. Šefčovič bol voči požiadavkám a aktivitám rómskych združení dosiaľ vždy veľmi ústretový a pripravený spoločne presadzovať rómske projekty. Vyhlásili to lídri štyroch rómskych mimovládnych organizácií.
Pre Šefčoviča vyhlásenie môže priniesť vítanú podporu. Dnes ho čaká vypočutie v Európskom parlamente a EPP pred niekoľkými dňami vyhlásila, že bude žiadať vysvetlenie „neakceptovateľných“ poznámok na adresu rómskej komunity.
Slovenský europoslanec Eduard Kukan (EPP) pre EurActiv povedal, že útoky na Šefčovia sa uskutočnili na „národnom pozadí“, napriek tomu, že maďarskí kolegovia z jeho vlastnej stredo-pravej skupiny tvrdia, že konajú „v najlepšom záujme EPP“. Podľa E. Kukana to nie je pravda a útoky sú „neférové“.
Rast HDP nie je garanciou zlepšenia na trhu práce
18. 1. 2010
Európa tento rok možno zaznamená pozitívny hospodársky rast, no ekonómovia varujú, že nezamestnanosť zostane vysoká a obnova bude bolestivo slabá. Analytici koncom minulého týždňa v Bruseli predpovedali, že nás čaká ďalší ťažký rok a nemožno vylúčiť riziko ďalšieho prepadu.
Podujatie, ktoré zorganizovalo Centrum európskej politiky (EPC), sa zameralo na hospodársky rast a zamestnanosť. Ekonómovia upozornili, že rast HDP nie je ešte garanciou zlepšenia situácie na pracovnom trhu.
Podľa slov jedného z ekonómov OECD je situácia v Európe menej povzbudivá ako v USA, kde sa nezamestnanosť už blíži k vrcholu. Napriek tomuto málo optimistickému výhľadu poukázal na postupné navracanie dôvery na trhy, čoho dôkazom sú zdravšie istiny a korporátne cenné papiere vďaka čomu väčšie firmy ľahšie zhromažďujú kapitál.
Vďaka výkonu krajín „BRIC“ (Brazília, Rusko, India, Čína), ktoré implementovali efektívne opatrenia proti kríze, sa prebúdza aj svetový obchod. Ceny nehnuteľností by sa vo viacerých krajinách už mali ustáliť, no existujú pochybnosti o tom, či hodnoty skutočne dosiahli dno, a či nepríde druhá vlna prudkého zlacňovania.
Za hlavné prekážky obnovy ekonómovia označili nestabilné finančné inštitúcie a obrovské štátne dlhy. Zároveň vyzvali vlády k rýchlej náprave a obmedzeniu výdavkov, aby zabránili ďalšiemu zmrazovaniu podnikateľskej dôvery a spotreby.
Česká vláda prijala opatrenia na zníženie deficitu verejných rozpočtov do roku 2013
18. 1. 2010
Česi by sa mali pripraviť nielen na vyššie dane, ale aj na to, že štát už hocikoho nebude podporovať. Bude to platiť v prípade, ak si politici, ktorí vyhrajú májové parlamentné voľby, aspoň čiastočne osvoja návrhy, ktoré pre nich ako východisko z hospodárskej krízy pripravila úradnícka vláda Jana Fischera.
V priebehu minulého roku podniky získali čas, aby sa prispôsobili zmenenej ekonomickej situácii. Podľa vládneho materiálu štát už vôbec nepočíta s tým, že hospodársky rast bude podporovať nejakými finančnými injekciami. Cieľom všetkých opatrení je do roku 2013 znížiť podiel deficitu verejných rozpočtov pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). To je limit, ktorý stanovila Európska únia pre prijatie eura.
Dve najsilnejšie politické strany v Česku - ČSSD a ODS súhlasia s niektorými námetmi vo vládnom dokumente. Socialistom sa páči predovšetkým zvyšovanie daní, občianski demokrati sú zase zástancami rozpočtových úspor.
O konečnom mixe opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu rozpočtového schodku, rozhodnú naozaj až parlamentné voľby.
Ukrajina sa možno stane členom
15. 1. 2010
Sľúbila to ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková. Na včerajšej tlačovej konferencii uviedla, že v prípade zvolenia za prezidentku urobí všetko preto, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie. S Ruskom chce Tymošenková budovať vzájomne výhodné partnerstvo. Prvé kolo prezidentských volieb sa na Ukrajine uskutoční v nedeľu, 17. januára. Dvaja víťazi následne postúpia do druhého kola, ktoré sa bude konať 7. februára.
Tymošenková hovorila pravdepodobne o dlhodobejších plánoch, pretože hlava štátu je volená na päť rokov, s možnosťou jedného znovuzvolenia. Súčasná premiérka a nádejná prezidentka by tak mohla mať na splnenie sľubov desať rokov. Ukrajina je semi-prezidentskou republikou. V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér . Ukrajinská tlač interpretovala slová Tymošenkovej takmer jednomyseľne ako sľub priviesť Ukrajinu do EÚ do piatich rokov.
Premiérka vyhlásila, že v prípade svojho zvolenia na čelo štátu, požiada vládu aby vyrokovala a podpísala „politickú asociačnú dohodu“ medzi EÚ a Ukrajinou ešte v tomto roku. Vyjadrila nádej, že pri tejto príležitosti by mohla byť vytvorená európsko-ukrajinská zóna voľného obchodu.
Podľa New York Times však vedie v prieskumoch verejnej mienky Janukovič. Ak sa stane prezidentom, bude to víťazstvo pre Moskvu. Na rozdiel od volieb v roku 2004 však Rusko otvorene nepodporuje žiadneho kandidáta. Janukovič bol síce ruským favoritom, a preferuje posilnenie rusko-ukrajinských vzťahov, Tymošenková si však na poste premiérky dokázala vybudovať so svojim ruským náprotivkom Vladimírom Putinom dobrý pracovný vzťah.