Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Naše eurofondy sú ohrozené
10. 4. 2013
Slovensku hrozí, že nestihne vyčerpať 250 až 600 miliónov eur z eurofondov.
Ide o peniaze, ktoré malo Slovensko od EÚ vyčlenené v rámci programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013. Aby sa scenár nestal aj realitou, vláda vytvorí pracovnú skupinu expertov. Expertná skupina má v priebehu mája pripraviť správu o tom, ako môže Slovensko a Európska komisia pracovať, aby zabezpečili väčšiu mieru pružnosti a zrealizovali efektívne míňanie sumy 250 až 600 miliónov eur.
V Európe stratili milióny ľudí prácu, hrozia sociálne nepokoje
10. 4. 2013
Od začiatku krízy v Európe pribudlo vyše desať miliónov nezamestnaných.
Zhoršujúca sa situácia na trhu práce zvyšuje nebezpečenstvo sociálnych nepokojov. V Európe je viac ako 26 miliónov nezamestnaných.
Problémy s hľadaním práce majú najmä mladí ľudia a ľudia s nízkou kvalifikáciou. Za posledných šesť mesiacov prišlo v Európskej únii o prácu viac milión ľudí.
Euro prehráva súboj s dolárom
10. 4. 2013
Centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík predali vlani 45 miliárd eur a ich devízové rezervy v tejto mene medziročne klesli o 8 percent.
Sen,že sa euro vyrovná doláru ako jednotke na poli svetových devízových rezerv, sa stráca v nedohľadne.
Spoločná európska mena stratila v dôsledku krízy celú dekádu od svojho zavedenia, lebo sa jej zbavujú rozvíjajúce sa ekonomiky.
Štáty, na čele ktorých sú Čína, Rusko či Brazília, disponujú dvoma tretinami celkových devízových rezerv sveta.
Celkové rezervy v centrálnych bankách rozvíjajúcich sa krajín však medziročne vzrástli o 6 % a podľa údajov MMF dosiahli ekvivalent 7,25 bilióna dolárov (5,65 bilióna eur).
Nemci podporujú euro ako nikdy predtým
10. 4. 2013
Aj napriek pokračujúcej dlhovej kríze, dosiahla podpora členstva v eurozóne v Nemecku nový rekord.
Zotrvanie krajiny v menovej únii si želá 69 % Nemcov, kým návrat k marke podporuje iba 27 % obyvateľov. V čase zavedenia eura malo Nemecko povesť „chorého muža Európy“ so slabým hospodárskym rastom a vysokou nezamestnanosťou. Najväčšia európska ekonomika má však v súčasnosti nízku mieru nezamestnanosti na úrovni 7,2 % a krajina sa na rozdiel od mnohých iných členov eurozóny vyhla recesii.