Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Po brexite budú v európskom rozpočte chýbať peniaze
5. 2. 2018
Osem východoeurópskych štátov EÚ podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtového bloku tak, aby bolo možné zaplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie. V Budapešti to dnes uviedol János Lázár, šéf úradu premiéra Viktora Orbána. Príslušní ministri krajín višegrádskej skupiny (V4) sa dnes v maďarskej metropole zišli vo formáte rozšírenom ešte o zástupcov Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska s eurokomisárom pre rozpočet Günterom Oettingerom.
Británia, ktorá je čistým platcom do spoločnej únijnej kasy, z EÚ odchádza v marci 2019. Svoje záväzky ale bude zrejme plniť až do konca súčasného viacročného finančného obdobia o rok neskôr. Maďarsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko sa dohodli na podpore zvýšenia každoročných príspevkov štátov založených na hrubom národnom dôchodku (HND). Tie sú teraz zastropované u jedného percenta európskeho HND. V Bruseli sa predpokladá, že k zaplneniu britského výpadku a finančnému pokrytiu nových výziev, ako je migrácie či lepšej ochrane vonkajšej hranice bloku, bude potreba dostať sa niekam na 1,1 percenta, možno aj vyššie. Postkomunistické krajiny východnej Európy sú čistými príjemcami finančných prostriedkov EÚ. Teraz sa obávajú, že s nižším rozpočtom by o časť príjmu prišli.
Český export dosiahol v minulom roku rekordné čísla
5. 2. 2018
Export tuzemských firiem bol vlani rekordný. V cezhraničnom poňatí sa medziročne zvýšil o 5,7 percenta na 4,2 bilióna českých korún. O pätinu vzrástol export do Číny, do Nemecka české podniky vyviezli o 7,3 percenta tovaru viac. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes ČTK poskytol Český štatistický úrad.
Podiel českého exportu do EÚ zostal na úrovni 83,7 percenta. Podiel vývozu do Nemecka bol vlani 32,8 percenta celkového exportu a dosiahol 1,38 bilióna českých korún. Z hlavných exportných destinácií sa vývoz znížil len na Slovensko, a to o necelé dve percentá na 324 miliárd korún. "Českí exportéri sú na hranici svojich výrobných možností a nestíhajú držať krok s tempom rastu objednávok zo zahraničia. V raste im bráni hlavne nedostatok pracovnej sily a poslednou dobou aj nedostatok materiálu," uviedol analytik Raiffeisenbank Jakub Červenka. Podľa Asociácie exportérov na tento rok nemožno počítať s ďalším významným rastom exportu.
Brusel hrozí Slovensku žalobou
31. 1. 2018
Európska komisia (EK) v utorok vyzvala deväť členských krajín EÚ, medzi ktorými je aj Slovensko, aby do konca budúceho týždňa predložili nové účinné opatrenia na zníženie úrovne znečistenia ovzdušia. Eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella naznačil, že v opačnom prípade im hrozí právne konanie.
Komisár si v utorok predvolal "na koberec" predstaviteľov ministerstiev pre životné prostredie z Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Slovenska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Talianska. Stretnutie s nimi poňal ako "poslednú šancu" pre rezortných ministrov, aby exekutíve EÚ predstavili svoje návrhy, ako riešiť problém so znečistením ovzdušia, ktorý si v Únii každý rok vyžiada viac ako 400 000 predčasných úmrtí. Komisár Vella na tlačovej besede po rokovaní s ministrami upozornil, že za týmto vysokým počtom úmrtí sú srdcové choroby, astma a rakovina. Podľa údajov Európskej komisie (EK) jednými z hlavných znečisťovateľov v európskych mestách sú vozidlá, najmä autá s pohonom na naftu. Vella upozornil, že predvolaní ministri predniesli niektoré pozitívne návrhy, tie však nie sú "dostatočne závažné" na to, aby zmenili celkový nepriaznivý obraz týkajúci sa znečistenia ovzdušia. Komisár upozornil, že dal príslušným ministrom čas do pondelka (5.2.), aby predložili nové opatrenia, neskôr však exekutíva EÚ spresnila, že toto "ultimátum" bolo posunuté do konca budúceho týždňa, keď deväť členských krajín má Bruselu oznámiť, ako chcú dodržať právne predpisy EÚ o kvalite ovzdušia, aby sa vyhli žalobe na Súdnom dvore EÚ a prípadným finančným sankciám. Agentúra DPA uviedla, že podľa nemeckej ministerky životného prostredia Barbary Hendricksovej jej krajina potrebuje viac času na splnenie limitných hodnôt, ako požaduje Brusel. Zároveň pripustila, že 20 nemeckých miest bude aj v roku 2020 prevyšovať stanovené limity a Nemecko môže čeliť súdnej žalobe.
Zemanovo víťazstvo neovplyvní priamo ani finančné trhy, ani ekonomiku
29. 1. 2018
Znovuzvolenie Miloša Zemana za českého prezidenta neovplyvní priamo ani finančné trhy, ani ekonomiku. Analytici však očakávajú, že investori budú venovať ďalšiemu vnútropolitickému vývoju v Česku značnú pozornosť.
Víťazstvo úradujúcej hlavy štátu v prezidentských voľbách 2018 môže napomôcť aj exportu na východné trhy, tvrdia znalci pomerov. "Samotné znovuzvolenie Zemana na Hrad bude mať neutrálny dopad na českú ekonomiku. Na ekonomiku majú najväčší vplyv rozhodnutie vlády a centrálnej banky. Ani jeden z prezidentských kandidátov nemal v programe diskusie o zmene ekonomického nastavenia v ČR. Ekonomike sa darí a iba máloktorý politik by sa teraz chcel púšťať do zásadných ekonomických zmien," uviedol pre internetový server Novinky ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Podľa jeho názoru bude Miloš Zeman s určitosťou pokračovať v úzkych vzťahoch s Ruskom a Čínou, z čoho budú profitovať najmä veľké spoločnosti. Pre malé a stredné podniky v ČR je podstatne dôležitejšia podpora vnútorného spotrebiteľského trhu a využívanie európskych dotácií. Pokiaľ Zeman bude propagovať ČR na Východe, tak bude vhodné, aby vláda krajiny propagovala ČR zasa na Západe, dodal.