Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ako krajiny profitujú z členstva v Únii?
9. 5. 2018
Stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska a Českej republiky, profitujú z členstva v Európskej únii (EÚ). Krajinám sa vďaka tomu podarilo zvýšiť obchodnú výmenu, pozitívom je aj voľný pohyb kapitálu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
V priemere krajiny Únie smerujú na ostatné trhy EÚ 60 percent svojich vývozov v objeme 28 percent hrubého domáceho produktu (HDP). "Najvyššie zastúpenie má EÚ na exportoch zo Slovenska, Česka, najnižšie v prípade Írska a Veľkej Británie," vyčíslili analytici banky. Význam obchodu s ostatnými krajinami EÚ pre štát sa znásobuje najmä v prípade malých otvorených ekonomík, akými sú práve Slovensko a Česko. V porovnaní k veľkosti ekonomiky vykazuje najvyšší podiel exportov do EÚ Luxembursko. Vysoko nadpriemerné exporty k HDP sú aj v prípade Slovenska, Maďarska, Česka, Slovinska, ale i v krajinách Beneluxu. Francúzska centrálna banka sa pokúsila vyčísliť ekonomický profit krajín z členstva v EÚ. "Štúdia potvrdila, že efekty členstva v EÚ idú nad rámec jednoduchého zrušenia ciel. Členstvo krajinám pomohlo výrazne zvýšiť objem vzájomného obchodu, a to najmä v prípade tovarov. Pri službách sa ukázali pozitívne efekty o niečo nižšie, avšak stále významné," priblížil Koršňák.V porovnaní s bilaterálnymi zmluvami medzi jednotlivými členskými štátmi sú pozitívne efekty jednotného európskeho trhu viac ako trikrát silnejšie. "Zahraničný obchod medzi krajinami EÚ dodatočne podporil napríklad aj vznik schengenského priestoru, ktorý zvýšil mobilitu pracovnej sily a pridal tak dodatočný stimul obchodnej výmene," uvádza sa v analýze banky.
Britániu opúšťajú ľudia
7. 5. 2018
Z Britských ostrovov hromadne odchádzajú ľudia v produktívnom veku. Za prvé tri mesiace tohto roku sa do zahraničia za prácou odsťahovalo viac ľudí než prišlo. Vyplýva to z analýzy siete LinkedIn. Minulý rok čistá migrácia obyvateľov z Európskej únie v krajine dosiahla len 90-tisíc, čo je najmenej za posledných päť rokov. Neodchádzajú však len cudzinci, do krajín Únie smeruje aj stále viac Britov.
Podľa tamojších odborníkov je to pomalou ekonomikou, ktorá z jednej z najvyhľadávanejších krajín pre ekonomickú migráciu v budúcnosti môže urobiť exportéra zamestnancov pre Úniu. Konkrétne kroky, ktoré by obmedzovali zamestnávanie cudzincov na území britských ostrovov po rozhodnutí o Brexite, však ešte platné nie sú. Za odliv pracovnej sily tak nemôže legislatíva, ale strach tamojších zamestnávateľov o budúcnosť. Krajina, do ktorej vo veľkých množstvách odchádzali Európania kvôli práci, má problém. Ľudí, ktorí za prácou odišli mimo Spojeného kráľovstva, je zrazu viac, ako tých, ktorí tam prišli pracovať. „V prvej štvrtine tohto roku bol čistý príliv pracovníkov z Veľkej Británie do Európskej únie 1,04 z každých 10-tisíc britských používateľov siete LinkedIn,“ píše server Financial Times.
Ekonomika eurozóny bude mať miernejšie tempo
4. 5. 2018
Ekonomika eurozóny by si mala tento rok udržať výrazné tempo rastu, aj keď v porovnaní s rokom 2017 by mala zaznamenať mierne spomalenie. Uviedla to Európska komisia (EK) vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze. S ďalším spomalením rastu počíta EK v roku 2019, stále to však bude dostatočné tempo, čo je podľa Bruselu potrebné využiť na uskutočnenie nevyhnutných reforiem.
Európska komisia odhaduje, že tento rok dosiahne ekonomika eurozóny rast na úrovni 2,3 % po 2,4-% raste v minulom roku. Ten znamenal 10-ročné maximum. S ďalším spomalením rastu počíta EK v roku 2019, keď by mal dosiahnuť dve percentá.
Podľa predstaviteľov EÚ je práve teraz ideálny čas na urýchlenie ekonomických reforiem, dokiaľ si ekonomika udržuje výrazné tempo rastu. "Riziká pre budúci rast sa zvýšili," uviedla EK, pričom k nim zaradila nestabilitu na finančných trhoch či rýchlejší rast úrokových sadzieb v USA, ale najmä rastúci protekcionizmus.
Vstup do EÚ sa oplatil
2. 5. 2018
Slovensko včera oslávilo 14. výročie vstupu krajiny do Európskej únie. 1. máj 2004 bol pritom historický. Išlo totiž o najväčšie rozšírenie Európskej únie od jej vzniku. Členmi sa okrem nás stalo ďalších deväť štátov vrátane susedného Česka, Maďarska a Poľska. A podľa odborníkov sa nám vstup medzi európsku elitu oplatil.
„Od vstupu Slovenska do Únie sme si užívali blahobyt a užívame si ho doteraz. Povedal by som, že sa pohybujeme blízko vrcholu,” uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Veľmi dobrým krokom bolo podľa neho aj prijatie eura a vstup do eurozóny, vďaka čomu Slovensko získalo zaujímavých investorov. Ako dodal Drahotský, stavať napríklad továreň v krajine, kde hrozí kurzové riziko, je totiž pre väčšinu globálnych investorov nemysliteľné.