Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Talianski populisti sa rozhodli ignorovať Úniu
3. 10. 2018
Taliansko sa vracia tam, kde bolo počas finančnej krízy. Dlh krajiny opäť stúpa a cena za jeho splácanie opäť dosahuje úrovne z roku 2014. Vyššími sadzbami za štátne dlhopisy trh reaguje na kroky novej talianskej populistickej vlády.
Tá totiž oznámila, že v budúcom roku počíta so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 2,4 percenta, čo je podstatne viac, než stanovujú rozpočtové pravidlá Európskej únie. „Aby bolo jasné, nevzdáme sa tohto 2,4-percentného cieľa. Neustúpime ani o milimeter,“ uviedol taliansky vicepremiér Luigi Di Maio v rozhlasovom rozhovore. Di Maio, ktorý je šéfom vládneho Hnutia piatich hviezd, vyhlásil, že nepochybuje o tom, že lídri Francúzska a Nemecka chcú, aby talianska vláda padla. Podľa neho negatívne vyjadrenia predstaviteľov EÚ týkajúce sa rozpočtu odštartovali výpredaj talianskych vládnych dlhopisov, čím sa snažia využiť finančné trhy, aby oslabili vládu.
Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.
Švajčiarski voliči v referende pretlačili cyklistiku do ústavy
28. 9. 2018
Švajčiarsko sa možno v budúcnosti stane zasľúbenou krajinou pre cyklistiku. Tamojší voliči totiž v referende prijali ústavný dodatok, ktorý zakotví podporu pre rozvoj cyklodopravy v spolkovej ústave. Cyklotrasy majú po novom rovnaké postavenie ako chodníky alebo turistické chodníky.
Návrh podporilo 73,6 percenta voličov a za bola aj väčšina zo švajčiarskych kantónov, čo je podmienkou pre to, aby bol ústavný dodatok prijatý. V jeho prospech sa tak vyslovili aj hornaté kantóny, pre ktoré by väčší rozvoj cyklotrás znamenal vzhľadom na náročnosť terénu výrazné investície. A podporil ho aj najväčší švajčiarsky automotoklub TCS. Po oznámení výsledkov hlasovania jeho zástupcovia uviedli, že uznanie bicyklov ako rovnocenného dopravného prostriedku prispeje k zvýšeniu plynulosti dopravy a bezpečnosti.
Nový zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora
27. 9. 2018
Nový právny predpis, ktorý nadobúda účinnosť 1. novembra 2018, stanovuje predpoklady pre výber kandidátov na európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora a upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri výbere slovenských kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora.
Vzhľadom k tomu, že na pozíciu hlavného európskeho prokurátora a administratívneho riaditeľa budú výberové konania organizované Európskou komisiou, nie je ani jedna z týchto pozícii súčasťou nového zákona.
Nový právny predpis sa odvíja od nariadenia, ktoré je súčasťou komplexnejšej reformy, ktorá má posilniť ochranu finančných záujmov EÚ, a to jednak vytvorením spoločného hmotnoprávneho rámca na trestnoprávnu ochranu. Nariadenie zvýši efektivitu postihovania tejto trestnej činnosti v rámci EÚ najmä v cezhraničných (a teda významnejších) prípadoch.
Európska prokuratúra bude vytvorená ako nedeliteľný orgán Únie, ktorý koná jednotne na základe decentralizovanej štruktúry. Centrálna úroveň je tvorená kolégiom, stálymi komorami, hlavným európskym prokurátorom a jeho zástupcami, európskymi prokurátormi a administratívnym riaditeľom. Decentralizovaná úroveň je vytvorená z európskych delegovaných prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju činnosť v ich členskom štáte. Predpokladá sa, že v každom členskom štáte budú pôsobiť najmenej dvaja EDP.
Za činnosť Európskej prokuratúry ako celku bude zodpovedný hlavný európsky prokurátor a jeho dvaja zástupcovia. Európskeho hlavného prokurátora bude menovať spoločne Európsky parlament a Rada EÚ. Dvaja zástupcovia hlavného prokurátora budú zvolení kolégiom z európskych prokurátorov. Činnosť európskych delegovaných prokurátorov v konkrétnych prípadoch budú monitorovať a riadiť tzv. stále komory, ktoré budú zložené z európskych prokurátorov. Právnym zástupcom Európskej prokuratúry na administratívne a rozpočtové účely bude administratívny riaditeľ.