Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európe hrozí, že príde o ďalšiu letnú turistickú sezónu
22. 3. 2021
Európa možno smeruje k strate ďalšej letnej turistickej sezóny, varovala americká banka Morgan Stanley.
Poukázala na opätovne sa zvyšujúci počet infikovaných novým koronavírusom, pričom tempo vakcinácie je pomalé.
To by mohlo znamenať problémy najmä pre ekonomiky južných krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko.
"Vysoký počet prípadov infikovaných v Európe a pomalé tempo očkovania by mohlo viesť k neskorému otváraniu (ekonomiky), čo môže ohroziť už druhú letnú sezónu na kontinente," uviedla banka.
To by podľa nej mohlo ešte zvýšiť ekonomické rozdiely medzi severom a juhom a prinútiť Európu pristúpiť k ďalším opatreniam na podporu ekonomiky.
"Minulý rok, keď vakcíny ešte neboli k dispozícii, dokázala Európa časť letnej sezóny zachrániť. K tomu jej pomohli obmedzenia, ako aj sezónne faktory, ktoré zmiernili šírenie vírusu," uviedla banka. Pochybuje však, že sa Európanom podarí niečo podobné aj v tomto roku.
Dôvodom sú nové mutácie, ktoré, ako sa ukázalo, sú oveľa prenosnejšie a nebezpečnejšie.
Práve tie sú zodpovedné za opätovné zvýšenie počtu infikovaných v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a v Taliansku.
V
Investori čakajú, kým sa prejavia nové opatrenia banky
19. 3. 2021
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová upozornila, že najnovšie opatrenia, ku ktorým ECB pristúpila s cieľom zmierniť negatívny vplyv pandémie nového koronavírusu, si vyžiadajú určitý čas, než sa výraznejšie prejavia.
ECB minulý týždeň oznámila, že "výrazne" zvýši objem nákupov dlhopisov v rámci svojho protipandemického programu PEPP, čím reagovala na zvyšovanie výnosov dlhopisov.
Lagardová však najnovšie uviedla, že chvíľu potrvá, než sa toto rozhodnutie výraznejšie prejaví na týždenných číslach o rozsahu nákupov aktív, na ktoré investori čakajú.
Investori sledujú týždenné údaje o nákupoch dlhopisov zo strany ECB, ktoré by mali naznačiť úsilie banky zmierniť náklady štátov eurozóny na obsluhu dlhu. Tie tlačia nahor najmä inflačné očakávania v USA.
Nervozita na trhoch podľa všetkého ešte vzrastie po tom, ako americká centrálna banka v stredu výrazne zvýšila prognózu rastu americkej ekonomiky v tomto roku, ako aj inflačné očakávania.
Ekonomika USA by podľa Fedu mala tento rok vzrásť o 6,5 percenta a infláciu očakáva na úrovni 2,4 percenta.
V predchádzajúcej decembrovej prognóze banka počítala s tohtoročným rastom na úrovni 4,2 percenta a infláciou na úrovni 1,8 percenta.
V
Slovensko bude mať v najbližších rokoch 34 miliárd z eurofondov
15. 3. 2021
Slovensko bude mať najbližšie roky z európskych peňazí k dispozícii dokopy 34 miliárd eur. Zhrnulo to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na sociálnej sieti v infografike.
Ako vymenoval rezort, z nevyčerpaných fondov z programového obdobia 2014 – 2020 Slovensku ostáva 8,8 miliardy eur, ktoré treba minúť do konca roka 2023.
Ďalej na zmiernenie dosahov koronakrízy dostane SR z balíka REACT-EU 0,78 miliardy eur, ktoré sa takisto môžu čerpať do roku 2023.
Z plánu obnovy bude mať Slovensko k dispozícii 6,3 miliardy eur, ktoré treba použiť na investície a reformy, a minúť ich treba do roku 2026.
K dispozícii má Slovensko aj 0,46 miliardy eur z Fondu spravodlivej transformácie, ktoré poslúžia na podporu regiónu hornej Nitry a Košického, Banskobystrického a Bratislavského kraja. Tieto peniaze možno využiť do roku 2029.
Z fondov kohéznej politiky EÚ dostane Slovensko v rámci programového obdobia 2021 – 2027 zhruba 12,85 miliardy eur, ktoré treba využiť do roku 2029.
Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky bude mať Slovensko k dispozícii 4,9 miliardy eur na dotácie pre farmárov, ktoré sa dajú využiť do roka 2029.
V
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
9. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V