Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Únia plánovala získať viac peňazí, než reálne dostala
27. 12. 2021
Európska únia získala tento rok na kapitálovom trhu menej peňazí, než pôvodne plánovala, na financovanie programu obnovy po koronakríze. Európska komisia emitovala menší objem dlhopisov, keďže dopyt po platbách z programu obnovy bol slabší, než sa predpokladalo, potvrdila Komisia nemeckej agentúre DPA. Eurokomisia však má dostatok prostriedkov na pokrytie všetkých budúcich platieb, uviedol jej hovorca.
Európska komisia v tomto roku emitovala dlhopisy v celkovom objeme 71 miliárd eur, pričom podľa pôvodného plánu to malo byť až 80 miliárd eur. Tieto dlhopisy sú súčasťou programu obnovy Únie, ktorý má pomôcť vybudovať zelenšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu ekonomiku.
Medzi emitovanými dlhopismi boli prvýkrát aj "zelené dlhopisy" (green bonds) v objeme 12 miliárd eur, z ktorých sa majú financovať výhradne klimaticky pozitívne projekty krajín, ktoré sú súčasťou ich národných plánov obnovy, ako sú napríklad výskumné projekty týkajúce sa prechodu na zelenú energiu.
Prostredníctvom zelených dlhopisov by sa mala financovať asi tretina z plánov obnovy.
Program obnovy Európskej únie počíta do roku 2026 s finančnou pomocou pre členské krajiny v celkovom objeme okolo 800 miliárd eur. Tieto peniaze majú pomôcť zvládnuť ekonomické škody spôsobené pandémiou.
Prioritou sú projekty podporujúce prechod k zelenej ekonomike a digitalizácii. Program sa bude financovať prostredníctvom spoločných dlhov, ktoré by sa mali splatiť do roku 2058.
V
Ceny plynu v Európe sú na rekordných číslach
22. 12. 2021
Ceny plynu v Európe dnes vystúpili na rekord po správe, že sa zastavili dodávky ruského plynu do Nemecka prostredníctvom plynovodu Jamal. Cena kľúčového termínového kontraktu na plyn s dodaním v januári vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku prvýkrát prekročila 170 eur za megawatthodinu.
Okolo 14:00 hodine SEČ vykazovala cena tohto kontraktu oproti pondelku nárast zhruba o 17 percent na 171,45 eura za MWh.
V
Predaj osobných áut v Európskej únii minulý mesiac klesol
20. 12. 2021
Predaj nových osobných áut v Európskej únii v novembri medziročne klesol o 20,5 percenta na 713 346 áut. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov.
Predaj sa znížil piaty mesiac po sebe a tohtoročný november je najhorším novembrom v histórii záznamov, ktoré siahajú do roku 1993.
V Českej republike bol pokles v novembri oveľa miernejší a od januára do konca novembra už predaj vykazuje medziročný nárast. Netýka sa to ale predaja vozidiel Škoda.
Za prvých 11 mesiacov tohto roku sa predaj nových automobilov v Európskej únii medziročne znížil o 0,04 percenta zhruba na 8,9 milióna.
Do minulého mesiaca silný rast zo začiatku roka vyrovnával pokles predaja spôsobený nedostatkom polovodičov a predaj áut sa do októbra úhrnom zvyšoval.
Tri z najväčších automobilových trhov Európskej únie do novembra stále vykazujú rast – Taliansko o 8,6 percenta, Španielsko o 3,8 percenta a Francúzsko o 2,5 percenta.
Tri z najväčších európskych automobilových trhov zaznamenali v novembri dvojciferné straty, rovnako ako mnoho ostatných trhov.
V Nemecku sa predalo o 31,7 percenta menej vozidiel, v Taliansku o 24,6 percenta a v Španielsku o 12,3 percenta. Viac áut sa v novembri medziročne predalo iba v Bulharsku, Írsku a v Slovinsku.
V Českej republike sa v novembri podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov. predalo medziročne o 7,5 percenta menej nových áut, celkom 16 174. Od januára do konca novembra ale počet registrácií vykazuje rast o 4,4 percenta na 190 668 áut.
V
Na Višňové vyčerpáme alokované eurofondy
17. 12. 2021
Eurofondy, ktoré sú alokované na výstavbu diaľničného úseku D1 s Tunelom Višňové do konca roka 2023, Slovensko vyčerpá. Sú nižšie, ako je zmluvná cena za dielo a Slovenská republika bude musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu.
Vyhlásil to vo štvrtok počas živého vysielania na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal v súvislosti s avizovaným predĺžením výstavby.
Doležal skonštatoval, že už pri podpise zmluvy sa vedelo, že nenávratný finančný príspevok nepokrýva celú cenu dostavby Tunela Višňové.
"My vieme, že budeme musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu," potvrdil s tým, že na dofinancovanie sa ponúka nové programové obdobie či štátny rozpočet.
Zároveň priblížil, že sa chystá arbitráž medzi bývalým zhotoviteľom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, kde si obe strany nárokujú isté sumy. Aj výsledok arbitráže podľa ministra zaváži pri riešení dofinancovania. "Pre mňa je dôležité, že stavba beží, že v stavbe sa pokračuje," podotkol.
Podľa jeho slov mal rezort vedomosť o tom, že na primárnom aj sekundárnom ostení sú problémy, ale nepoznali presne ich rozsah.
"Ak by sme mali robiť detailnú diagnostiku my ako obstarávatelia, tak možno ešte súťaž nie je vyhlásená," ozrejmil Doležal.
V