Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmenárnici v Čechách zarábajú na slovenskej korune
7. 1. 2009
Časť zmenárnikov v Českej republike stavila na to, že Česi, ktorí majú nejaké slovenské koruny, budú ochotní zbaviť sa ich za zlomok skutočnej hodnoty, aby nemuseli vycestovať.
Niektorí zmenárnici za
tisíc slovenských korún vyplácajú len 500 českých korún a lacno získané
slovenské koruny vymenia na Slovensku za eurá. Jedno euro ich po tejto
transakcii vyjde len na 15 Kč. Nevýhodné kurzy sú aj v zmenárňach v Prahe,
Brne, Ostrave či Olomouci. Česká národná banka, ktorá spomedzi českých bánk
jediná prijíma slovenské koruny, však do kurzov v zmenárňach nezasahuje.
Bratislava nedosahuje návštevnosť svetových hlavných miest
7. 1. 2009
Podľa Euromonitora sa naše hlavné mesto umiestnilo v počte navštívených turistov až na 149. mieste (navštívilo ho "len" 462 tisíc turistov). Problém s návštevnosťou mali aj maďarská Budapešť a poľská Varšava.
Najobľúbenejší
je Londýn - vyše 15 miliónov turistov, nad hranicu desiatich miliónov
zahraničných turistov sa dostali Hongkong, Bangkok a Singapur. Menej ako desať miliónov turistov navštívilo
Paríž (5. miesto) aj Rím (10. miesto). Prahu
(19. miesto) navštívilo vyše 4 milióny turistov.
Prognózy
hovoria o tom, že ekonomická nestabilita v budúcnosti oslabí pozície Európy v prospech ázijských metropol.
(Zdroj: EUROMONITOR, SME)
Nový audiovizuálny zákon vo Francúzsku
5. 1. 2009
Od 1. januára platí vo Francúzsku nový audiovizuálny zákon, ktorý má zabezpečiť, aby francúzske média do roku 2011 postupne zrušili reklamu.
Okrem zákazu vysielania reklám sa má zmeniť aj organizácia štátnej
televízie a z piatich verejnoprávnych staníc sa má vytvoriť jeden podnik.
Euro má tridsaťnásobne vyššiu kúpnu silu ako koruna
3. 1. 2009
Ľudia si budú musieť zvyknúť, že jedno euro má oveľa vyššiu hodnotu ako jedna koruna. Euromince sa podobne ako prvé eurobankovky "narodili" v roku 2002.
Na rubových
stranách euromincí majú jednotlivé štáty svoje národné motívy. Slovensko má na svojich eurominciach tri
motívy. Predné strany s nominálnou hodnotou sú pre jednotlivé typy mincí
rovnaké.
Eurobankovky sa líšia veľkosťou, farbou a architektonickými štýlmi, ktoré sú
na nich zobrazené. Pre prednú stranu
bankoviek sú charakteristické brány, pre zadnú mosty.
Bankovky a mince majú tendenciu "migrovať". Keďže eurobankovky a
euromince platia v celej eurozóne, do emitujúcich, teda národných centrálnych
bánk sa nemusia vracať.
Eurové bankovky však predsa majú čosi "národné". Je to písmeno
pred sériovým číslom bankoviek. Tie, ktoré sa tlačia pre Slovensko, majú
písmeno E, susedné Rakúsko má N a Nemecko X.