Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rakúsko sa už pracovníkov z EÚ nebojí.
24. 8. 2010
Rakúsko sa už neobáva toho, že by pracovníci z nových členských krajín v budúcom roku po prechodných opatreniach ohrozili jeho pracovný trh.
Na zamestnancov z európskych nováčikov je krajina pripravená. Novinárov o tom v pondelok informoval rakúsky minister zahraničia Michael Spindelegger. Ľudia z nových členských štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sa zatiaľ nemôžu v Rakúsku uchádzať o prácu bez pracovného povolenia. Tieto prekážky by mali padnúť od mája 2011. Rakúsky pracovný úrad pritom vlani evidoval tisíce voľných miest pre čašníkov, kuchárov a chyžné.
V EÚ je 23 tisíc ľudí bez práce
19. 8. 2010
Podľa posledného prieskumu bolo v júli v Európskej únii 23 062 tisíc občanov bez práce. Miera nezamestnanosti tak v EÚ dosahuje 9,6%.
Nezamestnanosť v Európskej únii je však nižšia ako v krajinách eurozóny o 0,4%. V súčasnej dobe je najnižšia nezamestnanosť v Rakúsku (3,9%), Holandsku (4,4%) a Luxembursku (5,3%). Najvyššia nezamestnanosť je v Španielsku (20%), Lotyšsku (20%) a Estónsku (19%). Slovensku, so 14,1-percentnou nezamestnanosťou, patrí piata priečka. Nezamestnanosť žien v EÚ predstavuje 10,2% a mužov 9,8% .
Priemerná hektárová úroda obilnín v EÚ tento rok stúpne
19. 8. 2010
Podľa prognózy Európskej komisie dosiahne v tomto roku priemerná hektárová úroda obilnín spolu (pšenica, jačmeň, kukurica a ostatné obilniny) v EÚ-27 5,1 t/ha, čo je o 0,7 % viac ako minulý rok.
Tohtoročná úroda obilnín bude však o 5 % vyššia ako bol priemer za posledných päť rokov. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska. Celková osevná plocha obilnín v EÚ sa v roku 2010 podľa prognózy EK oproti roku 2009 pritom zníži o 3 %.
Slovensko Grécku nepožičia
12. 8. 2010
Po včerajšom hlasovaní v parlamente, poslanci SR neschválili poskytnutie finančnej pomoci zadlženému Grécku.
Na druhej strane však Národná rada SR súhlasila, aby sa krajina zapojila do tzv. záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach. Proti pôžičke Grécku hlasovalo 69 Z 84 poslancov a to všetci poslanci trojice vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, pridala sa tiež pätica zákonodarcov opozičnej SNS. Pomoc Aténam podporil iba A.Marcinčin z koaličného KDH, zvyšní členovia hnutia sa zdržali. Poslanci opozičného Smeru-SD nehlasovali. Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur.