Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Gréci odsúhlasili úsporné opatrenia
1. 7. 2011
Grécky parlament schválil balík úsporných opatrení, ktorý má zabrániť hroziacemu bankrotu.
Gréci uskutočnili významné rozhodnutie a schválili balík úspor. Tlak na Grécko vyvinula Európska únia a Medzinárodný menový fond, nakoľko inak by nezískali poslednú tranžu pôžičky a krajina by kráčala k bankrotu.
EÚ o pomoci Portugalsku
16. 5. 2011
Ministri financií Európskej únie aj eurozóny dnes budú schvaľovať finančnú pomoc pre Portugalsko.
So záchranným balíčkom pre tretiu krajinu eurozóny, ktorá musela požiadať o pomoc, vo výške 78 miliárd eur súhlasia všetky členské štáty vrátane Slovenska. Rovnaká suma ako z EFSM poputuje do Lisabonu aj zo súčasného záchranného fondu eurozóny (EFSF) a z Medzinárodného menového fondu. Medzinárodné spoločenstvo tak uplatnilo úplne rovnaký model ako pri pomoci Írsku, kde finančnú záchranu takisto delilo na tretiny medzi EFSM, EFSF a MMF. Podobný ako v prípade Írska by mal byť aj úrok zo záchranného fondu eurozóny, ktorý sa bude podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna pohybovať medzi 5,5 až 6,0 %. Pri EFSM aj MMF je úroková sadzba o niečo nižšia.
Gréci asi požiadajú o ďalšiu európsku pomoc
9. 5. 2011
Gréci potrebujú ďalšiu európsku pomoc. Podľa denníka Financial Times sa na tom zhodujú ministri financií štátov platiacich eurom.
Eurozóna a Medzinárodný menový fond už zadĺženému Grécku požičali 110 miliárd eur. Plán na záchranu Grécka však zlyháva. Otvorene to už priznal aj grécky minister financií Georgios Papaconstantinou. Gréci by si totiž už budúci rok mali opäť normálne požičiavať na finančných trhoch. Lenže úroky z gréckych dlhopisov zostávajú astronomicky vysoké. Trh proste v záchranu krajiny neverí, a Grécko tak podľa denníka asi požiada o ďalšie úvery, tentoraz zo záchranného balíka eurozóny. Variantom môže byť aj predĺženie doby splatnosti pôžičiek, ktoré musí Grécko budúci rok uhradiť. Gréci aj diplomati z eurozóny stále trvajú na tom, že krajina sa bankrotu dokáže vyhnúť.
Pomoc Portugalsku: 12 miliárd eur pre banky
5. 5. 2011
Medzinárodná finančná pomoc Portugalsku, ktorej celková výška dosahuje 78 miliárd eur, počíta až s 12 miliardami eur pre tamojšie banky. Agentúre Reuters to povedal informovaný zdroj.
Peniaze majú bankám pomôcť zvýšiť kapitálovú primeranosť. Predbežné odhady tiež podľa zdroja ukazujú, že HDP Portugalska tento rok aj na budúci rok klesne až o 2 %. Portugalsko sa v utorok dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach finančnej pomoci na 3 roky. Krajina si ale bude musieť do roku 2013 zaistiť z privatizácie štátneho majetku asi 5,3 miliardy eur.