Európska komisia schválila operačný Program Slovensko
25. 11. 2022
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko. Slovensko bude môcť začať využívať takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, energetickú bezpečnosť, digitalizáciu aj na zelené riešenia. Program Slovensko vo štvrtok predstavila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) v Prešove, na konferencii s názvom Tvoríme lepšie Slovensko. Prítomní boli tiež komisári EK Elisa Ferreira a Nicolas Schmit, členovia slovenskej vlády, zástupcovia samospráv a ďalší hostia.
"Veľmi ma teší úspech, ktorý sme dosiahli s novým Programom Slovensko a reformou eurofondov. V Európskej únii sme medzi prvými šiestimi krajinami, ktoré majú kompletne schválené celé programovanie na nové eurofondové obdobie. Už o niekoľko týždňov tak budeme môcť vyhlásiť z nových eurofondov prvé výzvy," uviedla Remišová.
Podľa ministerky investícií predstavujú nové eurofondy pre Slovensko veľkú šancu, ako sa posunúť vpred. "Dnešným dňom otvárame úplne novú investičnú kapitolu Slovenska. Vyššie platy a lepšiu životnú úroveň nám prinesú iba lepšie platené zamestnania. Pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou budú len v dynamických inovatívnych odvetviach. Táto téma sa tu opakuje roky a jej riešenie sa už viac nedá odkladať. Ak teraz nedokážeme zásadne zlepšiť náš systém vzdelávania, podporiť výskum, zavádzať inovácie, zlepšiť celkové prostredie pre naše firmy, budeme zaostávať. Nové eurofondy sú preto pre Slovensko obrovskou, ale zároveň možno aj poslednou šancou, ako sa naplno rozbehnúť," zdôraznila.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vyslanie na územie Veľkej Británie a Severného Írska od 1. januára 2021
9. 4. 2021
Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej určila, že vystavené dokumenty A1 zostávajú v platnosti naďalej, teda aj po 31. 12. 2020 do konca obdobia, na ktoré boli vystavené.
Prípadne platia do dňa ukončenia činností, na ktoré boli vystavené, ak takýto deň predchádza poslednému dňu obdobia, na ktorý boli vystavené. Dokumenty A1 určujú, pod legislatívu ktorého štátu zamestnanec alebo SZČO patrí v oblasti sociálneho zabezpečenia. Zamestnávatelia, zamestnanci, resp. SZČO postupujú v situáciách, ktoré vznikli po 1. januári 2021 rovnako ako pred týmto dátumom. To znamená, že sa aj po brexite naďalej určuje uplatniteľná legislatíva v zmysle Dohody a stále sa uplatňuje inštitút vyslania vrátane vystavovania dokumentov A1. Postupy pri určovaní uplatniteľnej legislatívy a podmienky vyslania na územie Veľkej Británie a Severného Írska sa nezmenili a ďalej platia pravidlá ako pred 1. januárom 2021. Súčasne však platí, že podmienky na vstup, pobyt a pracovné podmienky pracovníkov vyslaných na územie Spojeného kráľovstva sa riadia od 1. 1. 2021 jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
K
Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V
Podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru
2. 4. 2021
Ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka.
Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona o DPH s účinnosťou od 1. 7. 2021.
K
Kurz eura smeruje k najväčšiemu poklesu za vyše jeden a pol roka
29. 3. 2021
Kurz eura sa pohybuje pod hranicou 1,18 USD/EUR, keďže na vývoj jednotnej európskej meny naďalej negatívne pôsobí nepriaznivá pandemická situácia v Európe.
Tá sa zhoršila aj v najväčších európskych ekonomikách, Nemecku a vo Francúzsku, čo sa nepriaznivo odrazilo na krátkodobých ekonomických vyhliadkach Európy.
Na mesačnej báze smeruje mena k najvýraznejšiemu poklesu za viac než 1,5 roka.
Ako uviedla agentúra Reuters, na začiatku obchodovania v Londýne dosiahol kurz eura 1,1774 USD/EUR, čo predstavuje pokles o 0,1 percenta.
Kurz sa tak priblížil k 4,5-mesačnému minimu na úrovni 1,1762 USD/EUR, ktorý európska mena zaznamenala minulý týždeň. Na mesačnej báze smeruje k najvýraznejšiemu poklesu od polovice roka 2019.
Dôvodom sú problémy vakcinačných programov v jednotlivých krajinách, keďže dodávky vakcín do krajín Európskej únie nedosahujú pôvodne dohodnuté objemy.
"Pozornosť (trhov) sa naďalej bude sústreďovať na vývoj pandemickej situácie v Európe. Trhy budú sledovať, či najnovšie lockdowny v jednotlivých krajinách spomalia tempo rastu nových prípadov infekcie, ako aj, či sa nezmení súčasné pomalé tempo očkovania," uviedli ekonómovia z ING.
Obavy spojené s pandémiou posilnili kurz dolára nielen oproti euru, ale aj oproti britskej libre, ďalej austrálskemu a novozélandskému doláru.
K posilneniu jeho kurzu prispelo aj postupné vyslobodzovanie kontajnerovej lode v Suezskom prieplave, čo spôsobilo pokles cien ropy.
V