Európska komisia schválila operačný Program Slovensko
25. 11. 2022
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko. Slovensko bude môcť začať využívať takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, energetickú bezpečnosť, digitalizáciu aj na zelené riešenia. Program Slovensko vo štvrtok predstavila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) v Prešove, na konferencii s názvom Tvoríme lepšie Slovensko. Prítomní boli tiež komisári EK Elisa Ferreira a Nicolas Schmit, členovia slovenskej vlády, zástupcovia samospráv a ďalší hostia.
"Veľmi ma teší úspech, ktorý sme dosiahli s novým Programom Slovensko a reformou eurofondov. V Európskej únii sme medzi prvými šiestimi krajinami, ktoré majú kompletne schválené celé programovanie na nové eurofondové obdobie. Už o niekoľko týždňov tak budeme môcť vyhlásiť z nových eurofondov prvé výzvy," uviedla Remišová.
Podľa ministerky investícií predstavujú nové eurofondy pre Slovensko veľkú šancu, ako sa posunúť vpred. "Dnešným dňom otvárame úplne novú investičnú kapitolu Slovenska. Vyššie platy a lepšiu životnú úroveň nám prinesú iba lepšie platené zamestnania. Pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou budú len v dynamických inovatívnych odvetviach. Táto téma sa tu opakuje roky a jej riešenie sa už viac nedá odkladať. Ak teraz nedokážeme zásadne zlepšiť náš systém vzdelávania, podporiť výskum, zavádzať inovácie, zlepšiť celkové prostredie pre naše firmy, budeme zaostávať. Nové eurofondy sú preto pre Slovensko obrovskou, ale zároveň možno aj poslednou šancou, ako sa naplno rozbehnúť," zdôraznila.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Poľsko žiada Európsku úniu, aby sa nové emisné pravidlá nevzťahovali na obytné domy
21. 11. 2022
Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová vyzvala Európsku úniu, aby sa nový súbor obmedzení na emisie skleníkových plynov nevzťahoval na obytné domy. Informujeme o tom podľa správy agentúry PAP.
Európska komisia a Európsky parlament navrhli nový systém obchodovania s emisiami, ktorý má od roku 2024 pokrývať palivá pre komerčnú dopravu a budovy. Po roku 2029 by zaviedol rovnaké obmedzenia aj pre obytné domy. Poľsko sa na tento zámer pozerá podľa ministerky "s rastúcim znepokojením".
"Z tohto dôvodu dôrazne apelujem na vyňatie domácností zo systému obchodovania s emisiami, pretože teplý domov v zime by nemal byť trhovým tovarom, ale právom občana," napísala Moskwová podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, hlavnému vyjednávačovi EP pre EU ETS Petrovi Liesemu a českému podpredsedovi vlády Mariánovi Jurečkovi. Česká republika v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie.
Ministerka tiež uviedla, že počas prípravy plánu environmentálnej udržateľnosti Fit for 55 v rámci EÚ nikto neočakával globálnu pandémiu koronavírusu a vojnu na Ukrajine. Dôsledky týchto udalostí však katastroficky zhoršili ekonomickú situáciu a preto by sa mali vziať do úvahy.
V
Inflácia v Európskej únii dosiahla nový rekord
18. 11. 2022
Na Slovensku tempo medziročného rastu cien oproti septembru zrýchlilo o 1,3 percenta, s hodnotou 14,5 percenta je deviata najvyššia v Únii.
Miera inflácie v Európskej únii v októbri vystúpila na 11,5 percenta a už deviaty mesiac v rade prekonala predchádzajúci rekord. Oproti septembrovej hodnote sa zvýšila o šesť desatín percentuálneho bodu. Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku tempo medziročného rastu cien oproti septembru zrýchlilo o 1,3 percenta, s hodnotou 14,5 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu infláciu na Slovensku od júna 2000.
Eurostat zároveň spresnil na 10,6 percenta októbrovú hodnotu inflácie v eurozóne, ktorú v predbežnej správe pred dvoma týždňami odhadol na 10,7 percenta. V septembri inflácia v eurozóne predstavovala 9,9 percenta.
Ceny rástli výrazne rýchlejšie ako vlani v októbri, kedy sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza. Vtedy predstavovala miera inflácie v celej dvadsaťsedmičke 4,4 percenta, v 19 štátoch používajúcich spoločnú menu potom 4,1 percenta.
Najnižšiu mieru inflácie malo tento rok v októbri Francúzsko (7,1 percenta), Španielsko (7,3 percenta) a Malta (7,4 percenta). Naopak najvyššie medziročné tempo zdražovania zaznamenali Estónsko (22,5 percenta), Litva (22,1 percenta) a Maďarsko (21,9 percenta).
V
Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb
18. 11. 2022
Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Dokonca možno bude nútená utlmiť ekonomickú aktivitu, aby dostala pod kontrolu infláciu, uviedla v piatok šéfka ECB Christine Lagardová bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb a signalizovala, že ECB bude ako svoj hlavný nástroj preferovať zvyšovanie sadzieb pred znižovaním bilancie. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters.
ECB od júla zvýšila úrokové sadzby o 200 bázických bodov. Hlavným dôvodom je snaha o spomalenie inflácie. ECB tiež signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a že v redukcii portfólia dlhopisov v objeme 5 biliónov eur.
"Očakávame ďalšie zvyšovanie sadzieb," uviedla Lagardová, podľa ktorej zrejme nebude stačiť ukončenie akomodácie v nastavení menovej politiky. To znamená, že sa pravdepodobne bude musieť dostať do reštriktívneho pásma.
"Úrokové sadzby sú a zostanú hlavným nástrojom prispôsobovania našej menovej politiky," uviedla šéfka ECB. To podľa nej potvrdzuje, že úrokové sadzby sú najefektívnejším nástrojom menovej politiky. Zároveň je však potrebná "normalizácia bilancie uváženým a predvídateľným spôsobom".
V
Nemecký zväz čaká s plynom bezproblémovú zimu
18. 11. 2022
Zásobovanie Nemecka plynom bude bezproblémové, ak nenastanú extrémne nízke teploty, čo je však podľa dlhodobých predpovedí nepravdepodobné. Dnes to vo svojom výhľade pre začínajúcu zimu uviedol nemecký zväz prevádzkovateľov zásobníkov plynu a vodíka INES. Aktuálne scenáre podľa INES tiež ukazujú, že Nemecko dokáže opätovne rozsiahlo naplniť svoje plynové zásobníky aj pred ďalšou zimou na prelome rokov 2023 a 2024. Nemecko tento týždeň oznámilo, že zásobníky naplnilo na 100 percent.
"To, že zásobníky plynu sú úplne naplnené, znamená, že nastávajúcu zimu dobre prečkáme," povedal dnes šéf INES Sebastian Bleschke. Poukázal síce na to, že nedostatok plynu v zime nemožno vylúčiť, ale vzhľadom na priaznivé dlhodobé predpovede počasia považuje zväz takýto vývoj za krajne nepravdepodobný.
Zväz INES vypracoval tri scenáre pre súčasnú aj nadchádzajúcu zimu. Jeden scenár vychádza z chladnej zimy v roku 2010, druhý z teplej v roku 2020 a tretí pracuje s údajmi z roku 2016 ako bežnými teplotami. Len pri predpovedi s veľmi chladnou zimou by Nemecko mohlo zaznamenať nedostatok plynu a už ku koncu januára by hrozilo vyprázdnenie zásobníkov. Aj tento pesimistický variant však očakáva opätovné rýchle plnenie zásobníkov pre zimu na prelome rokov 2023 a 2024. Obe priaznivejšie prognózy počítajú s tým, že nemecké zásobníky budú v júli, respektíve v auguste opäť plné.
Plnenie zásobníkov plynu pre ďalšiu sezónu bude podľa INES závisieť predovšetkým od dovozu skvapalneného zemného plynu. Nemecko tento týždeň vo Wilhelmshavene sprevádzkovalo svoje prvé prístavisko pre plávajúci terminál na LNG, ktorý by mal priplávať v decembri. Nemecko tiež plánuje rýchle sprevádzkovanie troch ďalších takýchto terminálov a na jeseň budúceho roka chce uviesť do prevádzky ešte piaty krát.
V