Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Koruna vyletela na štvorročné maximum voči euru
25. 10. 2017
Česká mena sa v utorok (24. 10.) voči euru zhodnotila na najsilnejšiu úroveň za vyše štyri roky. K posilneniu kurzu až na 25,57 koruny za euro jej pomohli predovšetkým očakávania investorov, že Česká národná banka (ČNB) na budúci štvrtok (2. 11.) tento rok už druhýkrát zvýši úrokové sadzby.
Už niekoľko členov bankovej rady v posledných týždňoch naznačilo, že ČNB by na novembrovom zasadnutí mohla sadzby opäť zvýšiť. Zdôvodnili to okrem iného tým, že súčasná výška úrokov ČNB nezodpovedá silnejúcej ekonomike a zrýchľujúcemu sa rastu miezd. Naposledy zvýšenie sadzieb podporil v utorok v rozhovore pre agentúru Reuters člen bankovej rady Tomáš Nidetzký. Navyše dodal, že podľa neho by sadzby mohli vzrásť až o 0,5 percentuálneho bodu, teda dvakrát viac, než očakávajú analytici. "Nemyslím si, že by ekonomika nárazové zvýšenie sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu nevstrebala, keďže kľúčová úroková sadzba je dnes nastavená na 0,25 percenta, čo je stále bližšie k nule ako čomukoľvek inému," uviedol Nidetzký. Podobne ako Nidetzký sa v polovici októbra v rozhovore pre české Hospodárske noviny (HN) vyjadril ďalší člen vedenia ČNB Vojtěch Benda. Povedal, že si vie v tomto roku predstaviť zvýšenie sadzieb až o trištvrte percentuálneho bodu, čo by znamenalo nárast základnej úrokovej sadzby až na 1 percento.
Najsilnejšiu zbraň proti Kataláncom drží v rukách ECB
23. 10. 2017
Spomínate si ešte na grécku revolúciu z leta 2015? Gréci si v referende odhlasovali, že nechcú ďalšie úsporné opatrenia. To ich dostalo mimo záchranný program, ktorým bol podmienkou, aby ECB dodávala gréckym bankám eurá. ECB následne zatvorila kohútiky eur pre grécke banky tým neostalo nič iné len zatvoriť pobočky a vypnúť bankomaty.
Gréci nakoniec nemali tie gule zaviesť vlastnú menu a tak pod tlakom, ktorý priniesli nemožnosť ľudí dostať sa k úsporám a paralyzovaná ekonomika, kapitulovali. Dnes rieši Európa dôsledky ďalšieho referenda, katalánskeho. Hoci to na prvý pohľad nie je zrejmé, tak medzi týmito dvoma referendami existujú paralely. A to ohľadom toho, že pokiaľ by boli ich výsledky implementované do praxe, tak by to znamenalo pre Grécko či Katalánsko vystúpenie z eurozóny. Pokiaľ by situácia zašla tak ďaleko, že by Katalánsko vyhlásilo nezávislosť a nebola by to len symbolická vec, ale začali by veci spravovať po svojom, tak by ECB nemala dôvod (a zrejme ani právo) dodávať bankám v Katalánsku eurá. A tie by následne boli nútené podobne ako v Grécku pred dvoma rokmi zatvoriť. Katalánsko by sa následne muselo rozhodnúť, či zavedie vlastnú menu, alebo či bude rešpektovať vládu v Madride a ECB mu ako súčasti Španielska bude dodávať eurá. Vzhľadom na to, že podpora nezávislosti nie je v regióne jednoznačná, tak by to bola zrejme druhá možnosť. Vlastná mena bola silným sústom aj pre Grécko, kde bola podpora zrušenia konsolidačných opatrení jednoznačnejšia, ako je v Katalánsku podpora nezávislosti. Čiže pokiaľ by sa situácia vyeskalovala, tak najsilnejšiu zbraň nedržia v ruke politici, ale ECB.
Česká koruna rastie. Je najsilnejšia za posledné štyri roky
18. 10. 2017
Koruna dnes voči euru ďalej mierne posilnila a počas dňa otestovala ďalšiu najsilnejšiu hodnotu od začatia intervencií Českej národnej banky v novembri 2013.
Popoludní posilnila až na 25,71 koruny za euro, okolo 17:00 bola ale oproti pondelku už len o halier silnejšia na 25,77 koruny. Voči doláru česká mena oslabila o osem halierov na 21,93 koruny. Vyplýva to z údajov servera Patria Online. Kurz koruny sa podľa Jany Steckerovej z Komerčnej banky už pomaly začína pripravovať na zasadnutie Českej centrálnej banky, ktoré bude 2. novembra. "Na ňom ČNB podľa nášho názoru zvýši sadzby o 25 percentuálnych bodov, a dodá tak korune impulz pre ďalšie posilňovanie," uviedla. Korune dáva výhodu značný rast českých, zvlášť krátkych, výnosov v konfrontácii s poklesom tých nemeckých, čo sa môže premietať do ďalších postupných ziskov, myslí si Tomáš Vlk z Patria Finance.
Sulík podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom
16. 10. 2017
Šéf liberálov Richard Sulík tvrdí, že kauza okolo euforondov na ministerstve školstva je kvalifikovaná ako zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súbehu s obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu.
Sulík v apríli 2015 podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom (OLAF) vo veci rozkrádania eurofondov určených na vzdelávanie nezamestnaných občanov. Projekt pod názvom „Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj uplatniteľnosti na trhu práce“ realizoval Národný ústav celoživotného vzdelávania. „Vyžiadal som si informácie od špeciálnej prokuratúry, a dozvedel som sa, že polícia koncom mája tohto roka začala v tejto miliónovej kauze trestné stíhanie. Ministerstvu školstva mala realizáciou projektu vzniknúť škoda za vyše 12 miliónov eur,“ povedal Sulík. Dodal, že drvivú väčšinu z týchto zdrojov, konkrétne 85 percent, mala preplatiť Slovensku Európska únia. Podľa Sulíka síce trestné stíhanie nebolo začaté na základe podnetu od OLAF, ale tento európsky úrad poskytol svoje poznatky z vlastného vyšetrovania slovenským orgánom činným v trestnom konaní.