Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európsky parlament bude hlasovať o predĺžení rodičovskej dovolenky
10. 3. 2010
Ministri zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ sa dohodli na predĺžení minimálnej rodičovskej dovolenky. Tá by mala byť štyri mesiace pre oboch rodičov. Uvedený plán sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, aký typ zmluvy majú.
Prijatie takéhoto kroku si zároveň vyžiada zmeny vnútroštátnych právnych predpisov vo Veľkej Británii, Belgicku, Írsku, Portugalsku, Rumunsku a na Malte.
Ministri EÚ sa dohodli tiež na tom, že posilnia sociálnu ochranu pre samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov prijatím návrhu smernice, ktorá pomôže pracujúcim v rodinných a malých podnikoch.
Ministri deklarovali, že navrhované nové pravidlá by mali nielen odstrániť prekážky pre ženy v podnikaní ale zároveň uznať prínos manželov a partnerov.
Na stretnutí pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa ministri dohodli, že autonómne ochrany sociálnych práv by ženy, ktoré pracujú v malých a stredných podnikoch mali získať skôr, než byť financované zo sociálneho poistenia svojho manžela.
Rada rozšírila pôsobnosť návrhu Európskej komisie aj na tzv. životných partnerov. Tí v súvislosti s rodičovskou dovolenkou získajú rovnaké práva ako manželia.
Rozhodnutie o výške dávok v materstve na "podporu partnerov" bude ponechané na uváženie jednotlivých členských štátov.
Návrh smernice je súčasťou balíčka smerníc "pracovný život v EÚ". Návrh bude predložený Európskemu parlamentu na druhé čítanie. Zajtra (11. marca) budú poslanci hlasovať aj o samostatnej materskej dovolenke, ktorá by zaručila ženám 20 týždňov dovolenky s platom v plnej výške. Najväčším oponentom spomedzi členských štátov je Veľká Británia. Tá nepovažuje tento krok v čase hospodárskej krízy za vhodný.
Európsky menový fond
9. 3. 2010
Nemecká kancelárka je naklonená myšlienke vytvorenia Európskeho menového fondu, ktorého úlohou by bolo zachraňovanie členských štátov eurozóny. Varovala však, že by to znamenalo zmenu zmluvných základov.
Nemecký minister financií cez víkend podporil návrh, aby aj Európska únia mala inštitúciu na spôsob Medzinárodného menového fondu, ktorý by pomáhal krajinám s finančnými problémami.
Európska komisia včera potvrdila, že spolu s Nemeckom, Francúzskom a ďalším členskými štátmi pracuje na takomto projekte. Zároveň upozornila, že je príliš skoro hovoriť o niečom konkrétnom.
Nemecká kancelárka vyhlásila, že detaily nie sú vyriešené. Únia ale potrebuje mechanizmus, ktorým by si pomáhala v prípade problémov, dokonca aj keby to znamenalo zmenu zmluvných základov. Európsky menový fond označila ako dobrý nápad.
Bez zmeny zmluvy to ale nebude možné. Musela by sa revidovať. Európska zmluva však nebude koncom histórie. Európa musí byť schopná odpovedať na nové situácie.
Euro je totiž v zmluve zaviazané klauzulou, ktorá zakazuje, aby jeden členský štát eurozóny na seba prebral dlhy inej krajiny s eurom.
Ekonomickí analytici tvrdia, že nový fond by mohol byť v zmluve založený na ustanovení, ktoré by umožnilo skupine krajín oveľa užšie vzájomne spolupracovať v určitých záležitostiach ako s ostatnými. Takto by došlo k väčšej politickej koordinácii v rámci eurozóny. Na druhej strane, krajiny bez eura by boli odstavené na vedľajšiu koľaj.
Projekt boja proti chudobe
8. 3. 2010
Celoročný projekt Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu dnes odštartovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja. Ministerka rezortu V. Tomanová na otváracej konferencii konštatovala, že spoločnosť o tomto probléme veľa nevie. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby tiež prijatím Národného programu SR k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010.
Na zabezpečenie opatrení v rámci tohto programu únia Slovensku poskytne 169 685 eur. Rovnaká suma bude vyčlenená aj zo štátneho rozpočtu SR.
Okrem rezortov budú do projektu zapojené samosprávy, mimovládne organizácie, cirkvi, komunitné centrá a ďalšie subjekty venujúce sa problému chudoby.
Pod hranicou chudoby žije v súčasnosti asi 80 miliónov (16 %) obyvateľov EÚ. Až 19 miliónov z nich sú deti. Na to, aby zaplatil bežné výdavky domácnosti a na zabezpečenie potrieb svojich detí nemá dostatočný príjem každý šiesty obyvateľ Európy.
Podľa prieskumu Eurobarometer si až 89 % Európanov myslí, že na riešenie problematiky chudoby sú potrebné urýchlené opatrenia vlastných vlád. V boji proti chudobe úlohu EÚ za dôležitú považujú takmer tri štvrtiny obyvateľov.
Európska komisia (EK) preto rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom zvýšiť povedomie o tejto problematike a podporiť programy na sociálne začlenenie. Kampaň EK pozornosť celej EÚ obracia k boju proti chudobe, ktorá sa priamo týka každého šiesteho Európana.
Európa stojí na niekoľkých križovatkách
8. 3. 2010
Podľa Brigity Schmögnerovej, viceprezidentky Európskej banky pre obnovu a rozvoj, stojí Európa na začiatku druhej dekády 21. storočia hneď na niekoľkých križovatkách. Môže si znovu získať srdcia ľudí, alebo sa stane irelevantnou. Realistické odhady ukazujú, že do roku 2020 sa nestihne pohnúť ďaleko, a v istom zmysle slova bude na viacerých z týchto križovatiek ešte stáť.
Prvou križovatkou v súčasnosti je, či Európa opäť uspeje v snahe o opätovné získanie sŕdc ľudí a vnútornej sily, ktorý z toho vychádza, alebo stratí pre európskych občanov relevantnosť.
Rastúci skepticizmus voči EÚ signalizujú nízka účasť na európskych voľbách v roku 2009, dominancia lokálnych a národných tém aj prítomnosť krajne pravicových strán v Európskom parlamente. Ak sa EÚ chce pohnúť pozitívnym smerom, viac sa musí zamerať na oblasti, ktoré sú pre obyčajných ľudí dôležité: zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávania, ktoré sú prioritami v každej členskej krajine, ako aj nelegálna migrácia, klimatické zmeny, životné prostredie a finančná regulácia, ktoré viac trápia štáty EÚ-15. Napriek tomu, že mnohé z týchto otázok sú v kompetencii vlád, dominantnejšiu pozíciu by mala prebrať koordinácia medzi členskými krajinami. Je potrebné dohodnúť sa na minimálnych štandardoch a napĺňať ich.
Druhou križovatkou súčasnosti je, či sa EÚ stane opäť otvorenou ďalším rozšíreniam, alebo nemožno do roku 2020 očakávať žiadne podstatné rozšírenie Únie. Rastúci nesúhlas s prijímáním nových členov sa dá do istej miery pripísať hospodářským problémom. Brigita Schmögnerová dúfa, že tento trend bude zvrátený a krátko po kríze entuziazmus pre rozširovanie EÚ opäť narastie.
Treťou križovatkou je, aby EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, pre získanie dôležitosti ako globálny hráč v svetovej ekonomike, v klimatických rokovaniach, či v oblasti globálnej bezpečnosti. Inak bude marginalizovaná a paralyzovaná, bude divákom prechodu moci na G2 a krajiny BRIC. EÚ nebude moct formovať globálne pravidlá, ak je rozdelená v kľúčových otázkach a jej rozhodovanie je neefektívne.
EÚ je stále atraktívnou v mnohých oblastech. Jej environmentálny, sociálny a politický model garantuje mier, demokraciu a prosperitu. Atraktívne sú jej záväzky v boji proti klimatickým zmenám a za vymazanie globálnej chudoby, jej mäkká moc a pod. Lídri EÚ však musia prijať správne rozhodnutia, aby sa EÚ stala relevantnejšou dovnútra a globálne. Čas sa rýchlo míňa.