Európska komisia podporí „právo na opravu" tovaru, zníži sa tým objem odpadu
24. 3. 2023
Komisia tvrdí, že v uplynulých desaťročiach sa pred opravou často uprednostňuje výmena tovaru, a to vždy, keď sa výrobky pokazia. Vďaka novému návrhu bude pre spotrebiteľov ľahšie a lacnejšie nechať si tovar opraviť, nie ho vymeniť.
Európska komisia (EK) v stredu prijala návrh o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru, ktorý povedie k úsporám pre spotrebiteľov a znižovaním objemu odpadu podporí ciele Európskej zelenej dohody. Jeho súčasťou je aj „právo na opravu". Komisia uviedla, že v uplynulých desaťročiach sa pred opravou často uprednostňuje výmena, a to vždy, keď sa výrobky pokazia. Vďaka novému návrhu bude pre spotrebiteľov ľahšie a lacnejšie nechať si tovar opraviť, nie ho vymeniť.
Väčší dopyt po opravách sa premietne do rozmachu tohto odvetvia a podnieti výrobcov a predajcov, aby vyvíjali udržateľnejšie obchodné modely. Podľa údajov táto iniciatíva prinesie EÚ rast a investície vo výške 4,8 miliardy eur. Komisia chce, aby sa v rámci zákonnej záruky opravilo viac výrobkov a spotrebitelia mali ľahšie a lacnejšie možnosti opravy produktov, ktoré sú technicky opraviteľné po uplynutí zákonnej záruky, alebo keď sa funkcie tovaru obmedzia v dôsledku opotrebovania.
Návrh EK zavádza „právo na opravu" pre spotrebiteľov, a to tak v rámci zákonnej záruky, ako aj po jej uplynutí. V rámci zákonnej záruky sa od predajcov bude vyžadovať, aby ponúkli opravu s výnimkou prípadov, keď je oprava drahšia ako výmena.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ratifikácia Lisabonskej zmluvy nemá „plán B“
28. 9. 2009
Ak ratifikácia Lisabonskej zmluvy zlyhá, EÚ už nemá žiaden „plán B“, povedali experti z európskych inštitúcií pre EurActiv. Tento týždeň bude rozhodujúci – v utorok o zmluve rozhoduje český Senát, v piatok sa v Írsku koná opakované referendum.
Podľa nemenovaných zdrojov európski lídri diskutovali o najvhodnejšej taktike pred blížiacim sa írskym referendom a rozhodovaním v Poľsku a Českej republike. Svoj obmedzený vplyv si však uvedomujú.
Ak by sa čo len v jednej z týchto krajín zmluvu nepodarilo ratifikovať, inštitucionálna reforma sa zabrzdí na celé roky.
Lídrov znepokojuje možnosť zdržania ratifikácie zmluvy, o „pláne B“ však nediskutovali, ani ho nepovažujú za mysliteľný.
Každý z lídrov má nejaké myšlienky, pre každého by však boli špekulácie úplne absurdné. Pozícia je v tomto momente taká, že ak sa na český Ústavný súd posunie 29. septembra druhé odvolanie, prezident Klaus má dôvod nepodpísať to, pokiaľ nie je odvolanie vyriešené.“
V utorok sa má rozhodnúť, či český Ústavný súd začne druhú odvolaciu procedúru o konformite Lisabonskej zmluvy s českou ústavou, na žiadosť skupiny euroskeptických senátorov.
Predseda Ústavného súdu naznačil, že čisto z procedurálnych dôvodov tento proces bude trvať minimálne tri mesiace: môže trvať aj šesť mesiacov. Dovtedy by sa v Británii mohli konať voľby, kde konzervatívny líder David Cameron sľúbil zorganizovanie referenda, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou zmluvu odmietne.
Aj keď „plán B“ neexistuje, ak v Írsku zvíťazia podporovatelia zmluvy, EÚ bude na Václava Klausa tlačiť, aby ju podpísal.
Niektorí experti považujú Klausa za hlavný rizikový faktor v snahe o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Podľa nich V. Klaus naznačil, že je skôr ochotný a pripravený robiť problémy. Poľský prezident Lech Kaczynski sa drží pri zemi, aj politická situácia v krajine je stabilnejšia. V Českej republike sa Václav Klaus cíti silný, pretože vládne koalície v krajine boli v poslednom čase skôr slabé.
Ak Íri v referende Lisabonskú zmluvu v piatok schvália, existuje stratégia ako Českej republike ukázať, že byť izolovaným v Európe je drahé. Právny mechanizmus, ktorý by mohol prinútiť krajinu niečo ratifikovať, samozrejme neexistuje. Českého prezidenta, ktorý odmieta svojím podpisom zmluvu uzavrieť, môže „zahnať do kúta“ len tlak českej spoločnosti.
Z právneho hľadiska možno pracovať len s faktom, že Viedenská konvencia o práve zmlúv hovorí, že ak podpíšete zmluvu, máte povinnosť urobiť všetko, čo je možné, aby bola zmluva ratifikovaná. Experti však odmietajú myšlienku vytvorenia „jadra Európy“ z krajín, ktoré chcú pokračovať v integrácii. Na vytvorenie alternatívnej „jadrovej“ Európskej únie, ako to navrhol nedávno taliansky premiér Berlusconi, ale ešte pred ním mnohé iné rešpektované a váženejšie osobnosti, nástroje neexistujú.
29. septembra sa teda rozhodne, či sa český Ústavný súd začne zaoberať druhým odvolaním. 2. októbra sa v Írsku uskutoční druhé referendum o Lisabonskej zmluve.
Čína a India môžu do roku 2025 predbehnúť Európu a USA vo výskume a vývoji
28. 9. 2009
Tvrdí to európska pracovná skupina skúmajúca trendy v tejto oblasti. Čína a India budú ovládať asi 20 % svetových investícií do výskumu, čo je viac ako dvojnásobok oproti súčasnosti.
Tvrdí sa to v správe „The World in 2025“, ktorá má podnadpis „Rastúca Ázia a sociálne-ekologická tranzícia“. Správa bola financovaná 7. rámcovým programom pre výskum a vývoj (7RP). Podľa nej sa Ázia stane hlavnou destináciou pre firemné investície do výskumu a vývoja.
Správa avizuje, že sa súčasný trend "úniku mozgov" - odchodu perspektívnych vedcov a výskumníkov z periférnych krajín na inštitúty a univerzity anglo-saského sveta - zmení na výváženejšiu cirkuláciu mladých výskumníkov medzi rozličnými regiónmi sveta.
V roku 2025 v zahraničí bude študovať 645 000 čínskych a 300 000 indických študentov, narásť má však aj počet študentov z EÚ v Číne.
Správa nevyznieva pozitívne pre Európu, ktorej lídri proklamujú vytváranie "vedomostnej ekonomiky". V nových odvetviach, ako informačné technológie a biotechnológie, EÚ zrejme ešte viac zaostane za USA.
Analýza predpovedá aj viac krízvých situácií. Dramatický nárast populácie v Ázii zvýši výrazne tlak na zdroje energie, vodu, potraviny a nerastné suroviny. Vážne environmentálne krízy hrozia Číne, a prehlbujúca sa sociálna nerovnosť zase bude spôsobovať sociálne problémy.
Podľa expertnej skupiny rastúce napätie zvyšuje hrozbu konfliktov. V rokoch 2010 – 2020 , kedy nastanú „silné turbulencie“ bude najvyššie riziko vojen.
Nemecký prezident podpísal Lisabonskú zmluvu
25. 9. 2009
Nemecko odstránilo poslednú prekážku na vstúpenie Lisabonskej zmluvy do platnosti. Stalo sa to vďaka tomu, že spolkový prezident podpísal v piatok Lisabonskú zmluvu. Deň predtým prezident súhlasil aj s podpisom sprievodných zákonov, ktoré udeľujú Spolkovej rade aj Spolkovému snemu rovnaké práva v otázkach EÚ. Tieto zákony už vyšli v Zbierke zákonov, čím vstúpili v Spolkovej republike do platnosti.
V júni prijatie reformnej zmluvy EÚ pozastavil nemecký ústavný súd, ktorý oznámil, že reformný dokument síce neodporuje nemeckej ústave, ale nariadil vypracovať normy, ktoré by posilnili v rámci EÚ právomoci nemeckého parlamentu.
Lisabonskú zmluvu okrem Írska, ktoré ju už v referende zamietlo, musia ešte ratifikovať ČR a Poľsko. Prezidenti týchto krajín však čakajú na výsledok opakovaného referenda v Írsku, ktoré sa uskutoční 2. októbra. Lisabonská zmluva do platnosti môže vstúpiť iba po ratifikácii všetkými 27 členskými krajinami EÚ.
Európsky rozpočet je aj v čase krízy stabilný
24. 9. 2009
Vo svojej aktuálnej finančnej správe Európska komisia deklaruje, že v roku 2008, kedy Úniu zasiahla hospodárska turbulencia, bol rozpočet schopný poskytovať stabilné financovanie bez toho, aby zaťažil členské štáty.
Komisia vo svojej správe uvádza, že 40 % z celkového rozpočtu vo výške 116,5 miliardy € bolo vynaložených na opatrenia zamerané na zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť. Komisár zodpovedný za rozpočet a finančné plánovanie zdôraznil, že Únia sa aj v neistých časoch usilovala stabilizovať svoje prostriedky a udržala ich na úrovni 0,94 % hrubého národného dôchodku (v roku 2007 to bolo 0,93 % - 114 miliárd eur).
Rozpočet na rok 2008 bol zameraný na podporu rastu a inovácií. Na nové výskumné projekty bolo vyčlenených 6 miliárd €, kým rok predtým to bolo len 500 miliónov €. Financovanie opatrení zameraných na zvyšovanie konkurencieschopnosti v roku 2008 vzrástlo o takmer 50 %. Pozornosť bola venovaná najmä oblasti vzdelávania (miliarda € na programy študentskej mobility) či projekt európskeho systému satelitnej navigácie Galileo (miliarda €).
Znížili sa kritizované dotácie poľnohospodárskeho sektora (43,3 miliardy €) a na rozvoj vidieka, environmentálne projekty a rybolov (z 10,5 % na 10 % - 11,5 miliardy €). V ostatných sektoroch bolo financovanie stabilné.
Správa poukázala aj na skutočnosť, že viac ako polovica členských štátov nedokázala využiť plný potenciál európskych štrukturálnych a kohéznych fondov z predchádzajúceho programového obdobia (2000 – 2006). Pokiaľ nie sú zmluvné záväzky vykázané v priebehu dvoch rokov ako platby, podľa pravidiel prepadnú. Objem takto stratených peňazí vzrástol z 227 miliónov € v roku 2007 na 267 miliónov € v roku 2008.