Európska komisia navrhla nové opatrenia na posilnenie poľnohospodárov v EÚ
11. 12. 2024
Európska komisia (EK) navrhla nové opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ a tiež zlepšenie cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia navrhla cielené zmeny súčasného právneho rámca o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a v novom nariadení o cezhraničnom presadzovaní práva proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom týchto návrhov je posilniť postavenie poľnohospodárov a obnoviť dôveru medzi aktérmi v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.
Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci a podpora ich príjmov sú dôležitými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zmeny sú osobitne zamerané na posilnenie postavenia poľnohospodárov a na dosiahnutie vyššej miery dôvery medzi aktérmi v tomto sektore. Má to zaistiť zlepšenie pravidiel pre zmluvy medzi poľnohospodármi a kupujúcimi, zavedenie povinných mechanizmov zmierovania medzi poľnohospodármi a ich kupujúcimi, posilnenie organizácií výrobcov a ich združení zlepšením ich vyjednávacej sily, umožnením členským štátom poskytovať im väčšiu finančnú podporu v rámci sektorových intervencií a zjednodušením pravidiel ich právneho uznávania.
Komisia chce ďalej umožniť EÚ finančne podporovať organizácie výrobcov, ktoré by prijímali súkromné iniciatívy na riadenie kríz a rozšírenie možnosti farmárov dohodnúť sa na iniciatívach v oblasti udržateľnosti s určitými sociálnymi rozmermi. Ide o zachovanie životaschopnosti malých agropodnikov či zlepšenie pracovných podmienok poľnohospodárov.
Exekutíva EÚ zároveň navrhuje nové pravidlá cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré zakazuje smernica o nekalých obchodných praktikách - týka sa to zlepšenia výmeny informácií, vyšetrovania a výberu sankcií. V priemere okolo 20 percent poľnohospodárskych a potravinových výrobkov spotrebovaných v jednom členskom štáte pochádza z iného členského štátu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozóna spadla do recesie, pravdepodobne kvôli Nemecku
12. 6. 2023
Skoršia prognóza predpokladala rast ekonomiky. K revízii situácie v eurozóne smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla do recesie. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta, rovnakým tempom ako v predchádzajúcom kvartáli. V spresnenej správe to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Minulý mesiac pritom štatistici s odvolaním sa na predbežné čísla uvádzali, že ekonomika eurozóny o 0,1 percenta vzrástla. Ekonomika celej Európskej únie za január až marec vykázala rast o 0,1 percenta. To je o 0,1 percentuálneho bodu menej, ako Eurostat uvádzal v predbežnej správe minulý mesiac. Európskej únií sa tak podarilo vyhnúť recesii, v poslednom štvrťroku minulého roka totiž klesla o 0,2 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dve štvrťroky medzikvartálneho ekonomického poklesu za sebou. Medziročne sa HDP v Európskej únií aj v eurozóne v prvom tohtoročnom štvrťroku zvýšil o jedno percento.
Z jednotlivých krajín najvyšší rast zaznamenalo Poľsko, kde ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpla o 3,8 percenta. HDP Luxemburska sa zvýšil o dve percentá. Naopak, najvýraznejší pokles registruje Írsko, a to o 4,6 percenta, a Litva o 2,1 percenta. Česká ekonomika zaznamenala po revízii nulový rast, v predbežnej správe pritom Eurostat hovoril o raste o 0,1 percenta.
K revízii smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Podľa spresnených údajov sa tam HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížil o 0,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne štatistici uvádzali, že rast v prvom štvrťroku stagnoval.
S
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B
Zvyšovanie sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, znie z ECB
15. 5. 2023
Prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov." ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu. Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie. Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".
S
Plyn v Európskej únii je až šesťnásobne drahší než na amerických trhoch
12. 5. 2023
Cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Energia je tou "krvou", ktorá zabezpečuje chod a produkciu, a Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.
Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť Európskej únie vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA. Tieto informácie odzneli na konferencii "Free Market Road Show 2023: Energetická kríza - čo nás čaká v najbližších rokoch?", ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.
S
(Zdroj: moneymag.czaktuality.sk)