Európska komisia navrhla nové opatrenia na posilnenie poľnohospodárov v EÚ
11. 12. 2024
Európska komisia (EK) navrhla nové opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ a tiež zlepšenie cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia navrhla cielené zmeny súčasného právneho rámca o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a v novom nariadení o cezhraničnom presadzovaní práva proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom týchto návrhov je posilniť postavenie poľnohospodárov a obnoviť dôveru medzi aktérmi v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.
Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci a podpora ich príjmov sú dôležitými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zmeny sú osobitne zamerané na posilnenie postavenia poľnohospodárov a na dosiahnutie vyššej miery dôvery medzi aktérmi v tomto sektore. Má to zaistiť zlepšenie pravidiel pre zmluvy medzi poľnohospodármi a kupujúcimi, zavedenie povinných mechanizmov zmierovania medzi poľnohospodármi a ich kupujúcimi, posilnenie organizácií výrobcov a ich združení zlepšením ich vyjednávacej sily, umožnením členským štátom poskytovať im väčšiu finančnú podporu v rámci sektorových intervencií a zjednodušením pravidiel ich právneho uznávania.
Komisia chce ďalej umožniť EÚ finančne podporovať organizácie výrobcov, ktoré by prijímali súkromné iniciatívy na riadenie kríz a rozšírenie možnosti farmárov dohodnúť sa na iniciatívach v oblasti udržateľnosti s určitými sociálnymi rozmermi. Ide o zachovanie životaschopnosti malých agropodnikov či zlepšenie pracovných podmienok poľnohospodárov.
Exekutíva EÚ zároveň navrhuje nové pravidlá cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré zakazuje smernica o nekalých obchodných praktikách - týka sa to zlepšenia výmeny informácií, vyšetrovania a výberu sankcií. V priemere okolo 20 percent poľnohospodárskych a potravinových výrobkov spotrebovaných v jednom členskom štáte pochádza z iného členského štátu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V
Inflácia v Nemecku je na najvyššej úrovni za 70 rokov
30. 9. 2022
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku v septembri zrýchlilo na desať percent z augustovej hodnoty 7,9 percenta.
Výrazne vzrástli ceny energií a potravín, vyplýva z prvého rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis. V samotnom jedenástom mesiaci ceny stúpli o 1,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu Európskej únie sa inflácia v septembri zvýšila na 10,9 percenta. Analytici podľa agentúry Reuters očakávali harmonizovanú infláciu desať percent. Medzimesačne ceny podľa metodiky EÚ stúpli o 2,2 percenta.
Výrazný vplyv na infláciu majú naďalej ceny energií. Tie v septembri medziročne stúpli o 43,9 percenta. Ceny potravín potom stúpli o 18,7 percenta. Celkovo sa ceny za tovar zvýšili o 17,2 percenta a ceny služieb o 3,6 percenta. Konečné údaje za september zverejní Štatistický úrad 13. októbra.
Štyri popredné nemecké ekonomické inštitúty podľa svojho dnešného odhadu očakávajú, že inflácia sa v nadchádzajúcich mesiacoch ešte zvýši a v tomto roku dosiahne priemernú hodnotu 8,4 percenta. V budúcom roku ju odhadujú na 8,8 percenta.
Podľa nedávnej správy Štatistického úradu sa výrobné ceny v Nemecku v auguste medziročne zvýšili o rekordných 45,8 percenta, najmä pre prudké zdražovanie energií.
Ich rast tak zrýchlil na 37,2 percenta. Výrobná inflácia je dôležitým ukazovateľom budúceho vývoja maloobchodných cien, jej rast sa totiž často premieta do vyšších spotrebiteľských cien.
Miera inflácie v Nemecku sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Nemecko je najväčšou ekonomikou, kde sa platí jednotnou európskou menou euro. Inflácia v celej eurozóne v auguste vystúpila na rekordných 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta.
V
Euro a libra zamierili strmo nadol
26. 9. 2022
Britská libra sa v piatok prepadla oproti doláru na najnižšiu úroveň za 37 rokov a euro kleslo na nové 20-ročné minimum. Trhy tak zareagovali na návrh britského rozpočtu, ktorý zahŕňa znižovanie daní, čo vyvoláva obavy o verejné financie, a zároveň na pokles podnikateľskej aktivity v Británii aj v eurozóne, čo signalizuje recesiu. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Britská libra sa v piatok prepadla pod hranicu 1,10 dolára, keď klesla o 2,6 percenta na 1,0972 USD/GBP. Takúto úroveň zaznamenala naposledy v roku 1985, keď dosiahla historické minimum 1,0520 USD/GBP. Neskôr časť strát zmazala a predávala sa po 1,1049 USD.
Nový britský minister financií Kwasi Kwarteng ohlásil zníženie daní a opatrenia na podporu domácností a firiem a britský úrad pre riadenie dlhu predložil plány na dodatočnú emisiu vo výške 72 miliárd libier (81,63 miliardy eur) na financovanie stimulov.
Libra tak smeruje k najväčšiemu týždennému poklesu voči americkému doláru za dva roky.
Aj spoločná európska mena oslabila v priebehu piatkového obchodovania a klesla o 0,9 percenta na 0,9755 dolára po tom, ako predtým dosiahla najnižšiu úroveň od októbra 2002, a to 0,9726 USD/EUR.
Dôvodom bolo zníženie podnikateľskej aktivity v súkromnom sektore eurozóny v septembri v dôsledku vyšších cien energií.
V
ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V