Európska komisia navrhla nové opatrenia na posilnenie poľnohospodárov v EÚ
11. 12. 2024
Európska komisia (EK) navrhla nové opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ a tiež zlepšenie cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia navrhla cielené zmeny súčasného právneho rámca o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a v novom nariadení o cezhraničnom presadzovaní práva proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom týchto návrhov je posilniť postavenie poľnohospodárov a obnoviť dôveru medzi aktérmi v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.
Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci a podpora ich príjmov sú dôležitými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zmeny sú osobitne zamerané na posilnenie postavenia poľnohospodárov a na dosiahnutie vyššej miery dôvery medzi aktérmi v tomto sektore. Má to zaistiť zlepšenie pravidiel pre zmluvy medzi poľnohospodármi a kupujúcimi, zavedenie povinných mechanizmov zmierovania medzi poľnohospodármi a ich kupujúcimi, posilnenie organizácií výrobcov a ich združení zlepšením ich vyjednávacej sily, umožnením členským štátom poskytovať im väčšiu finančnú podporu v rámci sektorových intervencií a zjednodušením pravidiel ich právneho uznávania.
Komisia chce ďalej umožniť EÚ finančne podporovať organizácie výrobcov, ktoré by prijímali súkromné iniciatívy na riadenie kríz a rozšírenie možnosti farmárov dohodnúť sa na iniciatívach v oblasti udržateľnosti s určitými sociálnymi rozmermi. Ide o zachovanie životaschopnosti malých agropodnikov či zlepšenie pracovných podmienok poľnohospodárov.
Exekutíva EÚ zároveň navrhuje nové pravidlá cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré zakazuje smernica o nekalých obchodných praktikách - týka sa to zlepšenia výmeny informácií, vyšetrovania a výberu sankcií. V priemere okolo 20 percent poľnohospodárskych a potravinových výrobkov spotrebovaných v jednom členskom štáte pochádza z iného členského štátu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB zrejme bude musieť zvýšiť úrokové sadzby do reštriktívneho pásma
12. 9. 2022
Podľa guvernérov Európskej centrálnej banky rastie riziko, že budú musieť pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, aj keď eurozóne hrozí recesia. Depozitná sadzba zrejme stúpne na dve percentá alebo ešte vyššie. Správa pochádza z agentúry Reuters.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste dostalo na 9,1 percenta. Aby ECB v strednodobom horizonte stlačila infláciu na cieľové dve percentá, začala sprísňovať rekordným tempom. Takisto apelovala na vlády, aby pomohli znížiť ceny energií, ktoré prudko vyskočili od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Rada guvernérov vo štvrtok v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktorá spomalia infláciu na dve percentá.
Päť zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedlo pre agentúru Reuters, že viacero predstaviteľov ECB považuje za nutné zvýšiť depozitnú sadzbu do "reštriktívneho pásma" na dve percentá alebo vyššie, to znamená na úroveň, ktorá spôsobí spomalenie ekonomiky.
Pravdepodobne sa to stane, ak prvá inflačná prognóza expertov ECB na rok 2025, ktorá bude zverejnená v decembri tohto roka, bude stále nad dve percentá. ECB aktuálne počíta v roku 2024 s infláciou na úrovni 2,3 percentá.
Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a guvernér belgickej centrálnej banky Pierre Wunsch boli prvými, ktorí v auguste začali hovoriť o zvýšení úrokových sadzieb do reštriktívneho pásma.
V
Euro sa dostalo pod tlak
9. 9. 2022
Spoločná európska mena sa vo štvrtok dostala pod tlak aj napriek bezprecedentnému zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Neskoro popoludní sa predávala po 0,9964 USD, pričom ešte pred oznámením rozhodnutia ECB sa jej kurz pohyboval nad paritou s dolárom.
ECB stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,0009 (v stredu 0,9885) dolára za euro. To znamená, že dolár stál 0,9991 (1,0116) eura.
ECB vo štvrtok rozhodla o najprudšom zvýšení úrokov vo svojej histórii, keď zdvihla všetky tri svoje hlavné sadzby o 75 bázických bodov. Týmto spôsobom zareagovala na extrémne vysokú infláciu. Mena tradične profituje zo zvýšenia sadzieb. Trhy však toto rozhodnutie očakávali, čo znamená, že už bolo započítané v kurze eura.
Šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov signalizovala, že ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Nevylúčila ďalší razantný nárast sadzieb, ale upozornila, že zvýšenia o 75 bázických bodov nie sú normou. Zopakovala, že Rada guvernérov bude rozhodovať na základe prichádzajúcich údajov z ekonomiky.
"Pokiaľ sa recesia, ktorej sa mnohí obávajú, neukáže v tvrdých ekonomických údajoch, ECB sa môže sústrediť na príliš vysokú infláciu a pokračovať v rýchlom zvyšovaní sadzieb," uviedol hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer.
Podľa neho by ECB mohla pokračovať v dvíhaní sadzieb do začiatku budúceho roka. Potom zrejme bude musieť prerušiť cyklus sprísňovania menovej politiky, keďže sa už v údajoch mala ukázať očakávaná recesia.
V
Euro kleslo pod hranicu 0,99 USD, je najslabšie za 20 rokov
5. 9. 2022
Spoločná európska mena euro v pondelok klesla pod hranicu 0,99 USD, čo je jej 20-ročné minimum. Prispelo k tomu rozhodnutie Ruska zastaviť na neurčito dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1. Informujeme o tom na základe správy AFP.
Kurz eura klesol v pondelok do 7:35 h stredoeurópskeho letného času o 0,70 percenta na 0,9884 USD, čo je jeho najnižšia úroveň od decembra 2002. Európska mena od začiatku roka oslabuje voči doláru v dôsledku ekonomických turbulencií a neistoty vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu.
Aj európske akcie v pondelok ráno zamierili nadol a klesli zhruba o tri percentá, pretože zhoršujúca sa energetická kríza na kontinente prehĺbila obavy z vysokej inflácie a sprísňovania menovej politiky centrálnej banky.
Ruská spoločnosť Gazprom minulý týždeň na neurčito zastavila transport plynu cez svoj kľúčový plynovod do Európy po tom, ako sa lídri skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) dohodli na zavedení cenového stropu pre ruskú ropu, keďže Kremeľ pokračuje vo vojne na Ukrajine.
Gazprom to odôvodnil únikom motorového oleja na turbíne v kompresorovej stanici Portovaja. Ceny zemného plynu v Európe dosahujú rekordy. Vlády zvažujú špeciálne kroky na obmedzenie nákladov na energie. Nemecko plánuje balík 65 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov.
V
V Nemecku sa skončila platnosť daňových úľav na energie
2. 9. 2022
Ceny nafty sú už tiež vyššie ako dve eurá a pohybovali sa od 2,10 eura za liter až po 2,30 eura za liter na niektorých miestach.
Ceny benzínu v Nemecku vo štvrtok opäť vzrástli, keďže sa skončila platnosť dočasných daňových úľav v prípade energií. TASR správu prevzala z DPA.
Vzhľadom na to, že životné náklady domácností stále rastú a inflácia je na rekordných úrovniach, zámerom vlády bolo, aby trojmesačná daňová úľava pre energetické firmy viedla k nižším nákladom na čerpacích staniciach. Odbremenila tak občanov od určitej finančnej záťaže.
Ceny benzínu a nafty na začiatku tohto obdobia klesli, ale časom sa aj napriek tomu zvýšili počas troch mesiacov do konca augusta.
Normálny benzín E10 (s obsahom až 10 percent obnoviteľného etanolu) stál vo štvrtok ráno na mnohých čerpacích staniciach viac ako dva eurá za liter, pričom v stredu sa ešte pohyboval podľa reportérov DPA a údajov združenia vodičov ADAC pod touto hranicou.
V