Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko a Poľsko má spojiť tunel
28. 11. 2016
Ako skrátiť 70 kilometrov dlhú cestu z Popradu do poľského Zakopaného trvajúcu autom zhruba 75 minút o viac ako hodinu? Vízia tunela popod Tatry znova ožíva. Naposledy sa železničný tunel popod tatranské štíty spomínal v súvislosti s kandidatúrou na zimné olympijské hry v roku 2022, o ktoré sa Slovensko uchádzalo spolu s Poľskom.
Teraz sa o výhodách a nevýhodách projektu diskutovalo na konferencii Podzemné mosty, ktoré spájajú – Príležitosť pre Vysoké Tatry v Starej Lesnej. Odborné stretnutie zorganizovali obchodné a priemyselné komory Slovenska, Švajčiarska, Rakúska a Talianska. Jej závery Slováci prezentovali na medzinárodnom Horskom fóre v Zakopanom minulý piatok. Nejde pritom o žiadnu novinku. „Myšlienka slovensko-poľského tunela vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou. Bola to tretia etapa rozvoja regiónu Vysokých Tatier železnicou.
zdroj: hnonlin.sk
Severania poskytnú Slovákom milióny
28. 11. 2016
Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia. Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok. V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
hnonline.sk
Z nórskych fondov môžeme získať až 113 miliónov eur
23. 11. 2016
Slovensko v pondelok podpíše s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom memorandá o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, čím bude môcť čerpať z nórskych grantov finančné prostriedky aj v novom období.
Štátny rozpočet SR na financovanie programov rovnako ako v minulosti prispeje 15 percentami. Slovensko podpíše memorandá ako druhá krajina v poradí z celkovo 15 krajín, ktoré sú oprávnené prijať podporu z týchto finančných mechanizmov. Finančné prostriedky v novom období budú môcť byť použité na financovanie projektov v oblastiach podnikania a inovácií, zmeny klímy, kultúrneho dedičstva, boja proti rodovo podmienenému násiliu, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície. Podstatnú časť príspevku tvorí aj fond pre občiansku spoločnosť.
Miera nezamestnanosti v Británii klesla na dlhoročné minimum
16. 11. 2016
Britská nezamestnanosť padla v 3. kvartáli na najnižšiu úroveň za 11 rokov.
Miera nezamestnanosti sa za tri mesiace od júla do septembra znížila na 4,8 percent, uviedol britský štatistický úrad ONS. To bolo najmenej od 3. štvrťroka 2005. Ekonómovia počítali so stagnáciou na úrovni 4,9 percent, ako v predchádzajúcom trojmesačnom období. V rovnakom období vlani sa miera nezamestnanosti nachádzala na úrovni 5,3 percent. Zamestnanosť dosiahla od júla do septembra rekordných 74,5 percent. To bolo najviac od zverejňovania porovnateľného údaja v roku 1971. Počet ľudí bez práce v 3. štvrťroku medzikvartálne klesol o 37-tisíc na 1,60 milióna.
zdroj: hnonline.sk