Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Príspevky poskytované z eurofondoch
31. 5. 2017
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR.
Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a tiež v oblasti finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období. Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Novela zákona o dopadoch
30. 5. 2017
Novela zákona o odpadoch 90/2017 zjednotila a zabezpečila smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek. Zmenou v zákone sa zaviedlo opatrenie na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, smernica zavádza osobitné ustanovenia o monitorovaní, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu každoročne podávať správu o ročnej spotrebe plastových tašiek.
V zákone sa tiež zavádzajú sa nové definície: plast, plastové tašky, ľahké plastové tašky, veľmi ľahké plastové tašky. Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít: predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, zneškodňovanie. Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon. Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.
Až polovica Čechov považuje rozpad Československa za chybu
29. 5. 2017
Polovica Čechov hodnotí rozdelenie Československa spred 25 rokov negatívne. Ukazujú to výsledky bleskového prieskumu spoločnosti Median pre Český rozhlas.
V minulosti pritom jednoznačne prevažoval postoj, že rozdelenie krajiny bolo správne. Teraz vníma pozitívne rozpad Československa zhruba 44 percent ľudí, šesť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu. Úlohu vtedajších premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara pri delení krajiny vníma väčšina Čechov skôr negatívne. Pozitívne hodnotí úlohu Klausa a Mečiara pri delení Československa tretina ľudí, vyplýva z prieskumu. Veľká časť ľudí si taktiež myslí, že rozdelením spoločnej federácie získali viac Česi než Slováci. Bleskový prieskum realizovala spoločnosť Median v dňoch 25. a 26. mája a zúčastnilo sa na ňom viac ako tisíc ľudí.
zdroj: hnonline.sk
EK schválila peniaze na Národný futbalový štadión. Prispeje k podpore športu a kultúry.
26. 5. 2017
- Európska komisia (EK) schválila podporu Slovenska na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave vo výške 36 miliónov eur.Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.
Informovala o tom Zuzana Harvanová zo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Tehelné pole sa konečne zmení na pýchu futbalu. Poklepali základný kameň výstavby Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave. Štát konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. SR okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu.Nový štadión stavia STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., ktoré má podľa zmluvy s investorom výstavby – spoločnosťou NFŠ, a. s., postaviť štadión v priebehu 76 týždňov za 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Nový futbalový štadión bude mať kapacitu viac ako 22-tisíc miest.
Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Štát poskytne NFŠ dotáciu vo výške 27,2 milióna eur, avšak táto bude odpočítaná od kúpnej ceny. Akcionárom spoločnosti NFŠ je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík.