Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Trh práce v eurozóne stagnuje
2. 3. 2018
Miera nezamestnanosti v eurozóne si drží svoju úroveň. V januári 2018 sa pohybovala na decembrovej úrovni 8,6 percenta, ktorá je najnižšia od decembra 2008. Ale klesla oproti januáru 2017, keď dosiahla 9,6 percenta. V celej Európskej únii miera nezamestnanosti v januári 2018 tiež stagnovala na úrovni 7,3 percenta, najnižšie od októbra 2008, a znížila sa z 8,1 percenta v januári 2017.
Eurostat odhaduje, že v januári 2018 bolo v Únii nezamestnaných 17,93 milióna mužov a žien, z toho 14,11 milióna v eurozóne. V porovnaní s decembrom 2017 sa počet nezamestnaných znížil o 19-tisíc v celej EÚ a o 10-tisíc v euroregióne. A za 12 mesiacov od januára 2017 klesla nezamestnanosť v Únii o 1,87 milióna osôb a v eurozóne o 1,43 milióna.
Švédska centrálna banka che ochrániť platbu v hotovosti
28. 2. 2018
Hotovosť má podľa švédskej centrálnej banky Riksbank zostať na prvom mieste. Banka preto vyzýva zákonodarcov, aby prijali opatrenia na ochranu tohto typu platieb.
Podľa pondelňajšieho článku jej guvernéra Stefana Ingvese publikovanom v denníku Dagens Nyheter zašiel totiž prerod Švédska v spoločnosť bez hotovosti príliš ďaleko. Na mieste sú vraj obavy, že všetky transakcie verejnosti budú kontrolovať komerční aktéri. Mnohé obchody, reštaurácie a dokonca banky v krajine odmietajú hotovosť prijímať. Objem švédskych korún v obehu sa počas desiatich rokov znížil o polovicu na 50 miliárd zo 112 miliárd SEK, napísala agentúra Reuters. Miznutie hotovostných platieb urýchlila aplikácia Swish vyvinutá švédskymi bankami. Zákazníkom umožňuje odosielať peniaze a vykonávať platby v reálnom čase zadarmo a nepretržite, a to len prostredníctvom inteligentných telefónov. Používa ju viac ako šesť z desiatich Švédov.
Prekvapenia skončili. Čísla z eurozóny sú horšie
26. 2. 2018
Rast ekonomiky eurozóny v posledných kvartáloch pozitívne prekvapoval. Index ekonomických prekvapení z dielne americkej banky Citi, ktorý sleduje odchýlku ekonomických prekvapení od trhových prognóz, bol neustále v pluse od októbra 2016. Až do minulého týždňa.
V praxi to znamená, že v priemere prekonávali ekonomické ukazovatele prognózy nepretržite takmer rok a pol. Nejedná sa pritom o nejaké dlhodobé prognózy, naopak sa bavíme o prognózach analytikov popredných finančných inštitúcií, ktoré sa zbierajú len niekoľko dní pred zverejnením jednotlivých ukazovateľov. Táto mimoriadne dlhá séria sa v minulom týždni skončila a index ekonomických prekvapení sa dostal do mínusu. Sklamali predovšetkým februárové indexy podnikateľskej dôvery (Indexy nákupných manažérov, IFO index...). Neznamená to, že situácia v ekonomike eurozóne sa nejako citeľne zhoršila, ale len to, že čísla sú mierne horšie ako prognózy. Prognózy totiž boli vysoké, IFO index aj indexy nákupných manažérov sú aj napriek nenaplneniu prognóz stále na jednej z najvyšších úrovní v tomto tisícročí. Ukončenie prekvapení sa však môže odraziť na eure. Lepšie než očakávané dáta totiž boli jedným z hnacích motorov eura. Graf nižšie ukazuje silný vzťah medzi vývojom eura voči doláru a indexmi podnikateľskej dôvery (ktoré sú relatívne spoľahlivý indikátor pre vývoj HDP), ktoré majú v indexe prekvapení vysokú váhu a ktoré v posledných kvartáloch pozitívne prekvapovali. Časový rad pre indexy podnikateľskej dôvery je zložený z nemeckého IFO indexu a Indexu nákupných manažérov vo výrobe.
EÚ uvalila miliónové pokuty za kartelové dohody pri námornej preprave
22. 2. 2018
Európska komisia (EK) v stredu v troch separátnych rozhodnutiach udelila miliónové pokuty za kartelové dohody. Štyria námorní prepravcovia zaplatia 395 miliónov eur. Dvaja dodávatelia zapaľovacích sviečok boli pokutovaní sumou 76 miliónov eur a rovnakou sumou boli pokutovaní aj dvaja dodávatelia brzdových systémov.
Komisia pripomenula, že účasť na karteloch je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ. Eurokomisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová spresnila, že všetky firmy uznali svoju účasť na karteloch a súhlasili s vyriešením prípadov. Komisia zistila, že čílsky námorný dopravca CSAV, japonskí prepravcovia "K" Line, MOL a NYK, ako aj nórsko-švédska dopravná spoločnosť WWL-EUKOR sa zúčastnili na karteli o medzikontinentálnej námornej doprave. Od októbra 2006 do septembra 2012 ovplyvňovali diaľkovú námornú dopravu pri prevoze nových automobilov, nákladných automobilov, ako aj kombajnov či traktorov, na trasách medzi Európou a ostatnými kontinentmi. Komisia pri určovaní pokút zohľadnila hodnotu predaja na medzikontinentálnych trasách do a z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), dosiahnutú účastníkmi kartelu za dopravné služby, závažnosť porušenia, geografický rozsah a časové trvanie.