Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Koniec gréckej krízy?
22. 6. 2018
Ministri financií krajín platiacich eurom sa zhodli na dokončení záchranného programu pre Grécko, ktoré sa po ôsmich rokoch pomoci bude môcť finančne postaviť na vlastné nohy. Počas nočného rokovania dohodli ministri výšku poslednej časti záchranného programu na 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov. Podľa agentúry Reuters to po rokovaní povedal šéf euroskupiny Mario Centeno.
Grécko, ktoré sa s krízou potýka od roku 2010, by podľa dohody malo záchranný program opustiť 20. augusta. Aby získalo dostatočnú finančnú rezervu a upokojilo tým trhy, dostane v rámci poslednej tranže finančnej pomoci 15 miliárd eur. Pôvodne sa pritom hovorilo o tom, že z celkového objemu 86 miliárd schválených v rámci programu zostáva vyplatiť okolo 12 miliárd. Ministri sa zhodli aj na desaťročnom období úľav, o ktoré bude mať Grécko okrem iného predĺžené splácanie dlhu a platbu úrokov, čo má zadlženej krajine uľahčiť situáciu po návrate k finančnej sebestačnosti. Zástupcovia eurozóny sa obávali toho, že nedôvera trhov a vysoká cena peňazí, za ktorú by si Gréci boli nútení požičiavať, by mohli hospodársku obnovu krajiny opäť zbrzdiť. Euroskupina rokovala aj o ďalších krokoch, ktorými by Grécko ukľudňovalo veriteľa aj finančné trhy v nasledujúcich rokoch.
Eurozóna prejde reformami
22. 6. 2018
Obe krajiny sa zhodli na jednotnom rozpočte a chcú reformovať euroval a ručenie za vklady. Všetko pritom smeruje k centralizácii, čo sa asi nebude pozdávať politikom menších členov EÚ.
Merkelová rokovala s Macronom hlavne o finančných záležitostiach a mnohé iné problémy zatiaľ odsunuli na neurčito. Stretnutie sa nieslo v duchu „väčšej spolupatričnosti“, a preto sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného Európskeho rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus (známy pod skratkou ESM, ktorý slúži ako bailout fond na požičiavanie kapitálu štátom alebo bankám v problémoch) by mal dostať nové kompetencie. EÚ ale v súčasnosti čelí viacerým politickým problémom ako napr. otázkam imigrácie, ktoré skomplikovali život vládnej koalície v Nemecku, kde dostala Merkelová ultimátum na prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových migrantov do Nemecka. V Taliansku to tiež riadne vrie a krajina už nechce viac imigrantov. Aj preto sú súčasné rokovania ohľadom nových reforiem ťažšie a pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo. Schválenie jednotného rozpočtu pre celú eurozónu je ale veľké politické plus pre Emmanuela Macrona, ktorý na tom postavil svoju predvolebnú kampaň. Spoločný rozpočet by mal začať fungovať od roku 2021.
V Európe rastie nový biznis – solárne a veterné elektrárne
20. 6. 2018
Keď príde mrak, produkcia solárnych elektrární rýchlo klesá. Na trhu tak môže nastať nečakaný nedostatok prúdu. Distribútori potom musia na poslednú chvíľu zháňať elektrinu inde a často za oveľa vyššie ceny. Keď, naopak, slnko nečakane praží, energie je toľko, že je potrebné platiť tým, ktorí si ju odoberú.
Dobrá predpoveď počasia dokáže týmto rizikám predchádzať. „Hodnotu predpovede počasia sme si uvedomili, keď zamrzol veterník v Krušných horách. Síce fúkalo, ale dnes už vieme, že sa z vtedajšieho počasia dalo predpovedať, že sa prestane točiť. Zlým odhadom môžete prísť o pol milióna korún (19,4 tisíca eur) za popoludnie,“ opisuje Ján Palaščák, šéf obchodníka s elektrinou Amper Market. Obnoviteľné zdroje totiž hrajú vo výrobe elektriny čoraz väčšiu úlohu. V Európskej únii je to teraz zhruba pätina produkcie, ale únioví vyjednávači sa minulý týždeň v Bruseli dohodli, že do roku 2030 by malo ísť už o 32 percent. A úmerne porastie aj biznis s tým spojený.
Eurofondy otestujú silu Európskej únie
18. 6. 2018
Región strednej a východnej Európy už dnes vie, že európskych peňazí bude menej. A to môže v budúcnosti spôsobiť veľké pnutie medzi krajinami Východu a Západu.
Kanadská ratingová agentúra DBRS upozorňuje, že tento výpadok bude mať pre tieto krajiny vážne dôsledky, keďže môže spomaliť ich ekonomický rozvoj a dobiehanie západnej Európy. To v týchto krajinách vrátane Slovenska totiž zásadným spôsobom záviselo práve od eurofondov. Situáciu dobre ilustruje fakt, že až 80 percent verejných investícií na Slovensku je hradených práve z európskych peňazí. Ide o diaľnice, opravy škôl, renováciu vlakov, MHD a mnohých iných projektov.