Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brexit prinútil Slovákov presťahovať poisťovňu
8. 4. 2019
V Británii hľadali ľahšiu administratívu, vystúpenie z EÚ však slovenskej poisťovni Premium pridalo problémy. „Stále nám podsúvali, že brexit byť nemusí, alebo bude neskôr, no nemohli sme sa tým riadiť,“ vraví predseda predstavenstva Mojmír Vedej. Dodáva, že museli počítať s najhorším scenárom. Po novom sídle sa poisťovňa s gibraltárskym domicilom a štyrmi slovenskými majiteľmi začala obzerať začiatkom minulého roka. Oficiálne povolenie na presídlenie na Maltu im povolili len 25. marca, teda iba pár dní pred termínom, keď malo Spojené kráľovstvo opustiť Úniu. Ak by sa termín neposunul alebo by ho nestihli, mali by problém, keďže poisťujú v strednej Európe.
V menšej administratívnej bude v širšom centre Bratislavy zaberá poisťovňa jedno poschodie, čo je na inštitúciu tohto typu predsa len málo. Vedej zdôrazňuje, že sú startup. No pod prísnou reguláciou. „Náš biznis model je nastavený inovatívnejším spôsobom a niektoré manažérske funkcie si outsourcujeme,“ spresňuje. Napríklad služby poistného matematika, komunikáciu s hlavným regulátorom, compliance a reporting pre nich zabezpečuje externá firma – Quest, ktorú neskôr kúpila Artex Group. Podobné služby poskytuje viacerým medzinárodným poisťovniam. „Máme čas venovať sa core biznisu,“ vraví Vedej.
Rast eurozóny sa spomalil
5. 4. 2019
Komisár Európskej únie (EÚ) pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici je aj napriek spomaleniu rastu eurozóny proti šíreniu poplachu. Pred stretnutím ministrov financií eurozóny v Bukurešti povedal, že aktuálny vývoj mimoriadne tvrdo zasiahol dve krajiny regiónu - Nemecko a Taliansko. V prípade Nemecka to však bude mať len obmedzené trvanie. Talianska situácia je podľa neho "delikátna" a je potrebné ju pozorne monitorovať.
Aktuálne údaje ukazujú, že talianska ekonomika stagnuje, alebo sa dokonca nachádza v recesii. "Musíme veľmi pozorne sledovať tieto čísla," uviedol Moscovici, ktorý sa v piatok stretne s talianskym ministrom financií Giovannim Triom. Európska komisia (EK) predloží nové rastové prognózy 7. mája. Vo svojej predpovedi zverejnenej vo februári počítala v tomto roku so zvýšením talianskeho HDP o 0,2 percenta.
Dvojaká kvalita potravín je v poriadku, rozhodli politici EÚ
3. 4. 2019
Po včerajšom súhlase príslušného výboru europarlamentu je takmer na konci snaha presadiť, aby sa skončil predaj rovnako označených potravín či výrobkov s neodôvodneným rôznym zložením v rôznych krajinách EÚ. Členské štáty s kompromisnou podobou nových pravidiel ochrany spotrebiteľa v Únii, ktoré napríklad posilňujú aj ich práva pri nakupovaní na internete či výrazne zvyšujú prípadné pokuty, predbežne veľkou väčšinou súhlasili už na konci marca.
Teraz členské krajiny musia vec formálne potvrdiť a text, ktorý by sa tak už nemal meniť, ešte čaká záverečné schválenie v pléne europarlamentu. To by sa malo odohrať na poslednej schôdzi existujúceho zloženia EP 16. apríla v Štrasburgu. Členské krajiny budú mať dva roky na to, aby novinku, ktorá má aj sťažiť život agresívnym podomovým predajcom, zaviedli do svojej legislatívy.
Eurozóna je takpovediac na dne
1. 4. 2019
V svojich komentároch v poslednom období som spomínal, že Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne odloží zvyšovanie sadzieb, a to napriek tomu, že prvotný plán bol zvyšovať sadzby v lete 2019 a následne aj koncom roka.
Zhoršené výsledky a pokračujúce negatívne makroekonomické dáta so stále horšími prognózami dnes ďalej zvýšenie sadzieb znovu odďaľujú. Prezident ECB Mario Draghi spomenul, že ECB spraví všetko pre podporu ekonomiky a stabilitu a že má dostatok nástrojov na efektívnu stimuláciu ekonomiky. Po pokračujúcich negatívnych číslach, najmä z hľadiska HDP a inflácie, je tu skutočne čas na činy. Zvyšovanie sadzieb by sa tým pádom mohlo odložiť. ECB znížila odhad tohtoročného rastu ekonomiky v eurozóne na 1,1 percenta z očakávaných 1,7 percenta. Inflácia je stále na nízkych úrovniach a preto sa popri programe TLTRO, ktorý ECB má v pláne zaviesť, pravdepodobne opäť spustí aj kvantitatívne uvoľňovanie (QE) ako určitý stimul ekonomiky spolu s nízkymi sadzbami. Pokiaľ by bola inflácia konečne vyššia, čiže v blízkosti dlhodobého cieľa pri 2 percentách, až vtedy by sa mohlo začať so zvyšovaním sadzieb (tento fakt spomínala aj Merkelová).