Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na Slovensku bude sídliť prvá európska inštitúcia
13. 6. 2019
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu rozhodla o tom, že Bratislava sa stane sídlom Európskeho orgánu práce (ELA). Slovensko o sídlo ELA súperilo s Bulharskom, Lotyšsko a Cyprom.
Sídliť by podľa Rezortu práce mal v okolí autobusovej stanice a novej výstavby biznis centra na Landererovej ulici. Hlavným poslaním ELA bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napríklad informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií a zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.
Grécko možno nesplní tohtoročný cieľ s primárnym prebytkom
12. 6. 2019
Uviedol to v utorok guvernér gréckej centrálnej banky, necelý týždeň po tom, ako Európska komisia vyjadrila obavy v súvislosti s daňovými škrtmi a príspevkami pre dôchodcov, o ktorých rozhodla odchádzajúca vláda.
Guvernér Jannis Sturnaras na investičnej konferencii v Aténach povedal, že Grécko dosiahne tento rok primárny prebytok (rozpočtový prebytok očistený o náklady na obsluhu dlhu) pravdepodobne na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe dohody s veriteľmi však malo Grécko dosiahnuť primárny prebytok na úrovni 3,5 % HDP. Grécky parlament krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) schválil zníženie dane z pridanej hodnoty a odsúhlasil aj ďalšie financie pre dôchodcov. Vo voľbách do EP však vládnuca strana Syriza neuspela a v reakcii na porážku premiér Alexis Tsipras požiadal prezidenta o rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných volieb. Tie sa uskutočnia 7. júla, zatiaľ čo pôvodne sa voľby mali konať v októbri.
EÚ chce konkurovať veľmociam
10. 6. 2019
V Európe vznikne osem centier pre super počítače. Európska únia (EÚ) chce týmto spôsobom dobehnúť stratu, ktorú má v rámci technického konkurenčného boja voči krajinám, ako sú Čína, USA alebo Japonsko. Prvé centrá by sa mali začať používať v druhej polovici 2020, pričom budú prepojené vysokorýchlostnou sieťou, uviedla v piatok Európska komisia (EK). Celkovo by sa do centier malo investovať 840 miliónov eur.
Centrá majú byť umiestnené v Sofii v Bulharsku, slovinskom Maribore, v Ostrave v Česku, španielskej Barcelone, portugalskom regióne Minho, luxemburskom Bissene, Kajaani vo Fínsku a v talianskej Bologne. Tieto centrá by mali poskytovať výpočtovú techniku 800 vedeckým a priemyselným oblastiam využitia. Za plánmi stojí EK, členské štáty Únie a záujmové združenia z EÚ. Cieľom je vybudovanie európskej infraštruktúry pre vysoko výkonné počítače. "Tieto pracoviská poskytnú našim výskumníkom prístup k super počítačom svetovej triedy, ktoré predstavujú strategické zdroje pre budúcnosť európskeho priemyslu," uviedol podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip. EÚ si sľubuje predovšetkým výhody v sektore zdravotníctva, meteorológii a klimatického výskumu rovnako ako kybernetickej bezpečnosti. Aktuálne sú európski výskumníci podľa EK odkázaní na zahraničné výpočtové kapacity. Super počítače by mali umožniť vedcom väčšiu nezávislosť pri ich práci.
Hrozí kolaps pekárenského priemyslu v Európe
10. 6. 2019
O alarmujúcom stave diskutovali pekári zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Chorvátska a Rumunska so zástupcami Medzinárodnej pekárenskej organizácie (UIBC). Problematickými vidia čerpanie eurofondov.
Zhodli sa, že súčasný ekonomický stav odvetvia a samotných spoločností je v aktuálnom nastavení dlhodobo neudržateľný. Ako ďalšie problémy vnímajú nekalé obchodné praktiky, neprimeraný tlak na nízke ceny zo strany silných hráčov v maloobchode, nárast spotreby mrazených produktov na úkor čerstvého pečiva, veľmi nízke mzdy, chýbajúce financie na investície a neatraktivita odvetvia pre mladých. S pozitívnym statusom zo stretnutia odišlo práve Slovensko. Dôvodom je novela zákona, ktorá bojuje proti nekalým praktikám v obchode a ktorá je vnímaná za najprogresívnejšiu v rámci európskych krajín.