Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dno koronakrízy už máme za sebou, tvrdí EU
29. 6. 2020
Svet má zrejme dno koronakrízy už za sebou, verí šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Varovala však, že veci sa najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátia do stavu pred pandémiou.
"Toto zotavenie bude neúplné a môže byť transformačné. Musíme sa starať predovšetkým o tých najzraniteľnejších," povedala Lagardová počas online samitu európskych a globálnych expertov Northern Light Summit. ECB tento mesiac zvýšila objem a predĺžila platnosť núdzového pandemického programu nákupu dlhopisov. ECB sa zaviazala, že bude nakupovať vládne dlhopisy minimálne do konca júna 2021, pričom celkový objem programu bol zvýšený na 1,35 bilióna eur.
Nemecká technologická hviezda zhasla
26. 6. 2020
Nemecká finančná spoločnosť Wirecard vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Na dnešnom zasadnutí o tom podľa tlačových agentúr rozhodlo predstavenstvo, ktoré svoj krok zdôvodnilo hrozbou prílišného zadĺženia.
Minulý týždeň vyšlo najavo, že firme chýba asi 1,9 miliardy eur. Firma už priznala, že účty, na ktorých majú peniaze byť, zrejme vôbec neexistujú. Spoločnosť zvažuje, či podá žiadosť o insolvenčné konanie tiež pre svoje dcérske spoločnosti, uviedla agentúra Reuters. Wirecard dlhuje 3,5 miliardy eur, uviedol zdroj blízky rokovaniam s veriteľmi. Z toho 1,75 miliardy eur predstavujú pôžičky od 15 bánk vrátane Commerzbank, ABN Amro, LBBW a ING. A ďalšie peniaze dlhuje investorom, ktorí nakúpili dlhopisy spoločnosti. "Peniaze sú preč," uviedol zdroj z jednej z bánk. "Možno získame počas pár rokov späť niekoľko eur, ale teraz úver odpíšeme," doplnil.
Taliansko pripravuje ďalší záchranný balíček
23. 6. 2020
Taliansko pripravuje nový balík stimulov v hodnote 15 až 20 miliárd eur na pomoc ekonomike, ktorú tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu. To však ešte viac zvýši rozpočtový deficit krajiny až nad hranicu 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to zdroj z vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Nový balík, ktorý musí schváliť parlament, si vyžiada ďalšie pôžičky a povedie k nárastu verejného dlhu Talianska na zhruba 157 percent HDP namiesto pôvodne očakávaných 155,7 percenta HDP. „Potrebujeme zvýšiť finančné prostriedky na kompenzáciu príjmov dočasne prepustených zamestnancov a podporu lokálnych samospráv, ktorých daňové príjmy zasiahli blokády spojené s pandémiou,“ povedal zdroj. Talianske ministerstvo financií sa k tomu odmietlo vyjadriť. Prvý prípad ochorenia na COVID-19 v Taliansku bol potvrdený 21. februára. Odvtedy podľahlo nákaze viac ako 34 600 ľudí, čo robí z Talianska jednu z najviac postihnutých krajín. Ministerstvo financií odhaduje, že sa HDP tento rok zníži najmenej o osem percent.
Británia nechce predĺžiť prechodné obdobie
15. 6. 2020
Európska únia je aj naďalej otvorená možnosti predĺženia prechodného obdobia, počas ktorého sa má so Spojeným kráľovstvom dohodnúť na podobe budúcich vzťahov.
Uviedol to v piatok v Bruseli podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič po skončení sa druhého pracovného zasadnutia spoločného výboru EÚ a Spojeného kráľovstva dohliadajúceho na vykonávanie dohody o brexite. Šefčovič, ktorý je spolupredsedom spoločného výboru - spolu s hlavným vyjednávačom EK Michelom Barnierom -, v správe pre médiá tiež uviedol, že britská strana o možnosti predĺženia prechodného obdobia, ktoré vyprší 31. decembra, neuvažuje.