Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výmenou za hodinky Google ustúpi Bruselu
16. 7. 2020
Technologický gigant plánuje kúpu firmy Fitbit. Čaká na rozhodnutie Európskej komisie, ktorej sľúbil, že získané dáta z chytrých náramkov nebude využívať na cielenú reklamu.
Google diverzifikuje svoje portfólio a chce preraziť na trhu s chytrými hodinkami. Preto plánuje kúpu značky inteligentnej elektroniky Fitbit. Kalifornská spoločnosť sa dokonca zaviazala voči „lovkyni IT gigantov“ – dánskej predsedníčke Európskej komisie pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Sľúbila totiž, že nebude používať osobné informácie zozbierané zo smart doplnkov na cielenie reklamy.
Podiel Európy na produkcii áut rapídne klesne
14. 7. 2020
V roku 2030 pripadne na západnú Európu iba päť percent svetovej produkcie automobilov, vlani to pritom bolo 15 percent. Európski výrobcovia sa budú vyrovnávať s dopadmi globálnej pandémie a zároveň budú musieť plniť stále prísnejšie emisné limity, ktoré povedú k zdraženiu áut. Vyplýva to z prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 100 výkonných manažérov zo 30 krajín.
Podiel Európy za desať rokov môže byť podľa Jána Linharta z KPMG ešte menší vzhľadom k výraznému vplyvu pandémie v regióne. Naopak Čína, ktorá sa vlani na produkcii podieľala 27 percentami, bude ďalej posilňovať. "Európa sa nachádza v prechodnom období zavádzania sprísnených emisných limitov, ktoré vedú k zdraženiu áut. To je ďalšia rana, s ktorou sa automobilky budú len ťažko vyrovnávať. Riešením by bol odklad platnosti nových emisných limitov o niekoľko rokov, rokovania o tejto možnosti už prebiehajú. Prepad môže byť aj viac ako tridsaťpercentný, pokiaľ k žiadnemu opatreniu v podobe odkladu nových emisných limitov alebo podpory obstarania nových áut nedôjde," uviedol Linhart.
Euroskupina má nového šéfa
10. 7. 2020
Írsky minister financií Pascal Donohoe bol dnes zvolený za predsedu Euroskupiny, vplyvného orgánu zloženého z 19 ministrov financií krajín platiacich eurom. Štyridsaťpäťročný konzervatívny politik nahradí odstupujúceho portugalského ministra financií Mária Centena v čase, keď ministrov čaká rozhodovanie o podrobnostiach balíka na pomoc úniovým ekonomikám, ktorý navrhla Európska komisia.
Za favoritku hlasovania bola označovaná španielska ministerka hospodárstva Nadia Calviňová. Donhoe však dokázal získať na svoju stranu väčšinu z 19 ministrov, ktorí ho zvolili v tajnom hlasovaní. Donohoe uspel v konkurencii Calviňovej a svojho luxemburského kolegu Pierra Gramegna. Podporu mu pred tajným hlasovaním sľúbila Európska ľudová strana, ktorej členom je viac ako tretina ministrov financií eurozóny.
Čaká nás šiesty najväčší prepad v Únii
8. 7. 2020
Na jar mohli ekonómovia iba hádať, v lete už sú múdrejší. A budúcnosť našej ekonomiky vidia horšie. Európska komisia predstavila svoju letnú prognózu, v ktorej pokles HDP Slovenska vyrátala na deväť percent. V máji pritom ešte čakala menej než sedempercentný pokles.
„Ekonomický rast a ochrana pracovných miest musí byť pre vládu absolútnou prioritou,“ komentoval tieto čísla ekonomický expert strany Za ľudí a člen Ekonomického krízového štábu Tomáš Meravý. Vyzdvihol, že s prepadom o deväť percent je Slovensko šiesta najhoršia krajina v Európskej únií.
Smutné víťazstvo v tomto rebríčku patrí Taliansku s avizovaným prepadom o 11,2 percenta.
Domáci ekonómovia pritom tohtoročný vývoj ekonomiky hodnotia ešte horšie. Analytici z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií to vidia na pokles o 9,8 percenta a tí z centrálnej banky až na 10,3.
Dôvody tohto poklesu však vysvetľujú podobne. Koronakríza si vyberie svoju daň najmä na našom na export zameranom automobilovom priemysle. Budúci rok by sme už podľa Európskej komisie mali rásť, konkrétne o 7,4 percenta. Na pôvodnú trajektóriu sa však tak skoro nedostaneme.