Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Keď sa nemecká ekonomika vyliečila z koronavírusu
20. 8. 2020
Ako každá krajina, aj Nemecko má svoje osobité rysy. Je závislejšie od zahraničného obchodu a vírus sa mu podarilo zvládnuť lepšie ako väčšine silných ekonomík. Nemecká skúsenosť nám však aj napriek tomu umožňuje lepšie pochopiť trendy, ktoré ovplyvňujú oživenie v iných rozvinutých krajinách. Údaje z Nemecka v mnohých ohľadoch ukazujú zreteľnú domácu predpojatosť, teda preferovanie domácej orientácie ekonomiky.
Ľudia trávia doma viac času ako zvyčajne, v druhom kvartáli roku 2020 preto Nemci viac nakupovali cez internet a viac si sami pre seba varili. Počas postupného otvárania ekonomiky od konca apríla začali najprv kupovať záhradnícke náradie a náčinie do domácnosti. Spotrebiteľský dopyt sa preto odo dna odrazil rýchlejšie ako priemyselná produkcia.
Nemecký automotive ožíva. Pomôže Slovensku
5. 8. 2020
Európsky automobilový priemysel hlásil pre pandémiu najväčší prepad predajov v histórii. Odbyt na kľúčových európskych trhoch poklesol v apríli o viac ako 80 percent. Inak na tom nebola ani produkcia, ktorá sa ocitla na úrovni povojnových rokov. Celý polrok v Únii sa nakoniec skončil znížením o 38,1 percenta. Európske združenie automobilových výrobcov ACEA odhaduje, že bolo vyprodukovaných o 2,4 milióna vozidiel menej.
Podľa odborníkov vďaka otváraniu ekonomík dokážu výrobcovia časť strát zmazať. Avšak agentúra LMC Automotive tvrdí, že treba v tomto roku počítať minimálne s pätinovým prepadom globálneho trhu. „Automobilový priemysel tvorí sedem percent celkového HDP Únie. Potrebujeme od členských štátov urýchlenú pomoc,“ varuje Eric-Mark Huitema, generálny riaditeľ ACEA.
Za plasty odvedieme Bruselu štvrť miliardy
3. 8. 2020
Počas najbližších siedmich rokov skončí celosvetovo na skládkach aj mimo nich 440 miliónov ton plastového odpadu. K tejto hromade „prispeje“ 303-tisíc tonami umelej hmoty aj Slovensko. Nebude to však zadarmo.
Od budúceho roka budú musieť všetky členské krajiny Európskej únie platiť Bruselu nový odvod z nerecyklovaných plastov. Poplatok za každý kilogram bol stanovený na 80 centov. V prípade Slovenska to znamená, že každý rok budeme musieť hradiť priemerne 32 miliónov eur. Za sedemročné rozpočtové obdobie Únie celková suma dosiahne takmer štvrť miliardy.
Nezamestnanosť v EÚ mierne stúpla. Problém majú najmä mladí
31. 7. 2020
Miera nezamestnanosti v Európskej únii v júni podľa sezónne prepočítaných údajov vystúpila na 7,1 percenta, zatiaľ čo v máji bola o desatinu percentuálneho bodu nižšia.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa nezamestnanosť zvýšila na 7,8 percenta, čo je takisto nárast o desatinu bodu. Naďalej sa pritom zvyšuje nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters v priemere predpokladali, že miera nezamestnanosti v eurozóne v júni dosiahne 7,7 percenta. Nezamestnanosť za máj pritom bola po revízii dát v EÚ aj v eurozóne o 0,2 percentuálneho bodu vyššia, než uvádzala predbežná správa. Eurostat odhaduje, že v EÚ bolo v júni bez práce 15,023 milióna ľudí, z toho 12,685 milióna v eurozóne. V porovnaní s májom sa ich počet v EÚ zvýšil o 281-tisíc, z toho v eurozóne o 203-tisíc. Problémom naďalej zostáva nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov, kde v júni v celej únii predstavovala 16,8 percenta. Zvýšila sa tak z 16,2 percenta, kde bola v máji. Bez práce bolo celkovo 2,962 milióna ľudí do 25 rokov. V eurozóne potom miera nezamestnanosti medzi mladými vystúpila na 17 z májových 16,5 percenta, bez práce ich bolo 2,36 milióna.