Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Británia sa nevráti k nekontrolovanej imigrácii
4. 10. 2021
Británia sa nevráti k "nekontrolovanej imigrácii", aby vyriešila problémy s palivom, plynom a dodávkami potravín. Vyhlásil to v nedeľu premiér Boris Johnson, pričom naznačil, že tieto problémy sú súčasťou prispôsobovania sa obdobiu po brexite.
Johnson bol na začiatku konferencie svojej Konzervatívnej strany opäť nútený brániť vládu pred sťažnosťami, že ľudia nedokážu zohnať benzín do svojich automobilov, maloobchodníci varujú pred nedostatkom tovaru pred Vianocami a plynárenské firmy zápasia s nárastom veľkoobchodných cien.
"Cesta vpred pre našu krajinu nie je len potiahnuť veľkú páku označenú ako nekontrolované prisťahovalectvo a umožniť obrovskému počtu ľudí pracovať. Takže to, čo neurobím, je vrátiť sa k starému neúspešnému modelu nízkych miezd a nízkej kvalifikácie podporovanej nekontrolovanou imigráciou," povedal pred konferenciou televíznej stanici BBC.
Bol tak najbližšie k tomu, aby pripustil, že odchod Británie z Európskej únie prispel k napätej situácii v dodávateľských reťazcoch a na trhu práce.
Johnson však dal jasne najavo, že "neotvorí kohútiky imigrácie" na zaplnenie voľných miest na trhu práce, ale presunie zodpovednosť na podniky, aby zvýšili mzdy a prilákali tak nových zamestnancov.
V
Nemecký index je na desaťdňovom maxime
28. 9. 2021
Nemecké akcie dnes po začiatku obchodovania vystúpili na desaťdňové maximum. Výsledok nemeckých parlamentných volieb vylúčil možnosť, že sa sformuje čisto ľavicová koalícia.
Všeobecne európske trhy ťažia z rastu ceny ropy, ktorý tlačí nahor aj akcie ropných spoločností. Euro na výsledok volieb v najväčšej európskej ekonomike príliš nereagovalo.
Hlavný index frankfurtskej burzy DAX dnes okolo 9:45 posilňoval o 0,9 percenta na 15.666,52 bodu. Paneurópsky index STOXX 600 v rovnakom čase stúpal o zhruba pol percenta na 465,44 bodu. Euro k doláru odpisovalo 0,2 percenta na 1,1703 amerických dolárov.
Nemecké parlamentné voľby vyhrali sociálni demokrati vedení kancelárskym kandidátom Olafom Scholzom, ktorí získali 25,7 percenta hlasov. Konzervatívna únia CDU / CSU Scholzovho soka Armina Lascheta skončila druhá s 24,1 percenta hlasov, čo je jej najhorší výsledok v povojnových dejinách Nemecka.
V
Johnson chce nasadiť armádu, Vianoce sú v ohrození
28. 9. 2021
„Zásobovacia búrka“, ktorá zúri vo Veľkej Británii, prinútila tamojšiu vládu uvažovať o ráznych krokoch. Zatiaľ čo premiér Boris Johnson v súvislosti s nedostatkom paliva na čerpacích staniciach po celej krajine hovorí o nasadení armády, britská vláda pristúpila k úpravám v novozavedenom pobrexitovom vízovom systéme.
Cieľ je jasný. Pokúsiť sa zabrániť výraznejším škodám, ktoré zásobovacia kríza môže britskej ekonomike ešte napáchať. Neznamená to však, že krajina má nedostatok potravín či paliva. Problém je v tom, že ich nemá kto rozvážať, čo naplno ukázalo enormnú závislosť Britov od pracovnej sily a dodávok zo zahraničia.
Denník Financial Times v tejto súvislosti uviedol, že počas nedele nemalo dostatok pohonných látok 50 až 85 percent čerpacích staníc, s výnimkou tých na diaľniciach či pri niektorých supermarketoch. Reuters píše, že problém sa má dokonca týkať až 90 percent staníc. Vodiči tak doslova rozpútali boj o palivo, ktoré ešte bolo k dispozícii, a na čerpacích staniciach sa vytvárali dlhé rady, čo sa v niektorých prípadoch nezaobišlo bez potýčok.
V
Európa odvracia zdražovanie energií
24. 9. 2021
Rastúce ceny energií, poloprázdne zásobníky plynu i nespoľahlivé počasie znepokojujú pred blížiacou sa zimou európske firmy, domácnosti aj vlády. Situácia je mimoriadne vážna pri elektrine aj plyne, kde burzy vystrelili nahor o desiatky percent.
V Británii hrozia krachy dodávateľov energií. Na juhu Európy či v Česku sa zase snažia ochrániť spotrebiteľov s nižšími príjmami. Kroky pripravuje aj Slovensko.
V